Archív pre zančku: Zamestnávatelia

Historicky druhýkrát sa tak dohodli na vyššej sume ako určuje zákonný automat. Na minimálnu mzdu sú naviazané aj niektoré príplatky za prácu v neštandardných časoch, ktoré sa zvyšujú automaticky.

Suma mesačnej minimálnej mzdy sa od 1. januára 2024 zvyšuje zo súčasných 700 eur na 750 eur. V budúcom roku sa tak zvýši o 50 eur, čo predstavuje nárast o 7,14 %. Táto suma platí pre zamestnancov, ktorí pracujú na plný pracovný úväzok v rozsahu 40 hodín týždenne. Základná minimálna hodinová mzda sa zvyšuje z 4,023 eur na 4,310 eur.

V prípade kratšieho pracovného úväzku sa suma mesačnej minimálnej mzdy pomerne skráti.

Zvýšením minimálnej mzdy sa automaticky zvyšujú aj niektoré príplatky za prácu v neštandardnom čase. Za prácu v sobotu patrí zamestnancovi za každú hodinu práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume najmenej 50 % minimálnej mzdy za hodinu, to znamená 2,155 eur pre rok 2024.

Za prácu v nedeľu patrí zamestnancovi príplatok najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy za hodinu, čo v budúcom roku predstavuje sumu 4,31 eur.

V prípade nočnej práce dostane zamestnanej príplatok najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy za hodinu, teda v budúcom roku 1,724 eur.

StupeňMinimálne mzdové nároky v roku 2023 určené z minimálnej mzdy 700 eurMinimálne mzdové nároky v roku 2024 určené z minimálnej mzdy 750 eur
Suma minimálneho mzdového nároku za mesiacSuma minimálneho mzdového nároku za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodínSuma minimálneho mzdového nároku za mesiacSuma minimálneho mzdového nároku za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín
1700 eur4,023 eur750 eur4,310 eur
2816 eur4,690 eur866 eur4,977 eur
3932 eur5,356 eur982 eur5,644 eur
41048 eur6,023 eur1098 eur6,310 eur
51164 eur6,690 eur1214 eur6,977 eur
61280 eur7,356 eur1330 eur7,644 eur

*uvádzané sumy minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň za každú hodinu odpracovanú zamestnancom zodpovedajú práci zamestnanca na ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín

Názov peňažného plneniaSumy mzdových plnení od 1.6.2023 do 31.12.2023 (ustanovené ako percentuálny podiel minimálnej mzdy 700 eur/mes)Sumy mzdových plnení od 1.1.2024 do 31.12.2024 (ustanovené ako percentuálny podiel minimálnej mzdy 750 eur/mes)
Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu (základná suma)2,0115 eur50 %2,155 eur50 %
Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu (znížená suma)1,81035 eur45 %1,9395 eur45 %
Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu (základná suma)4,023 eur100 %4,31 eur100 %
Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu (znížená suma)3,6207 eur90 %3,879 eur90 %
Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu „štandardnú“ (základná suma)1,6092 eur40 %1,724 eur40 %
Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu „štandardnú“ (znížená suma)1,40805 eur35 %1,5085 eur35 %
Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu „rizikovú“2,0115 eur50 %2,155 eur50 %
Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce0,8046 eur20 %0,862 eur20 %
Náhrada za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska0,8046 eur20 %0,862 eur20 %

Ak by sa zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov nedohodli na konkrétnej sume minimálnej mzdy, jej výšku by určoval zákonný automat. To znamená 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy za kalendárny rok 2022, čo predstavuje 744 eur mesačne.

Dovolenka slúži predovšetkým pre oddych a regeneráciu zamestnanca bez výpadku jeho stáleho príjmu. Zákonník práce ustanovuje viacero pravidiel, ktoré je pritom potrebné dodržiavať.

Podľa zákonníka práca

Štandardne má zamestnanec v trvalom pracovnom pomere nárok na štyri týždne dovolenky za kalendárny rok. Jej dĺžka sa však môže meniť v závislosti od veku, či povolania.

Problematika dovolenky je upravená v ustanoveniach Zákonníka práce (§ 100 až § 117 z. č. 311/2001 Z. z.). Zamestnanec, ktorý do konca roka dovŕši najmenej 33 rokov má nárok na päť týždňov dovolenky.

Rovnako je to i v prípade zamestnankyne či zamestnanca, ktorý sa nepretržite stará celý kalendárny rok o dieťa. V prípade učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov sa nárok na dovolenku zvyšuje na 8 týždňov. Jej dĺžku môže upravovať aj kolektívna zmluva.

Určovanie dovolenky

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom podľa plánu dovoleniek s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov.

Cieľom je naplánovať rozloženie dovolenky zamestnancov na celý kalendárny rok, aby každý zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla v celku a do konca kalendárneho roka.

Operatívne je možné ho meniť. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.

Napriek tomu, že dovolenku určuje zamestnávateľ, zamestnanec môže navrhnúť dátum, v ktorom by rád čerpal voľno. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať jednak na úlohy zamestnávateľa ako aj na oprávnené záujmy zamestnanca, ktorými môžu byť napr. školské prázdniny, rodinné oslavy.

Čerpanie dovolenky

Zamestnanec by si mal vyčerpať dovolenku spravidla do konca daného kalendárneho roka, ktorému jej čerpanie prislúcha. V prípade, že u neho nastali prekážky v práci, resp. zamestnávateľ neurčil jej čerpanie, presúva sa mu táto dovolenka do ďalšieho kalendárneho roka.

Ak zamestnávateľ neurčí čerpanie tejto zostatkovej dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnanec si môže určiť jej čerpanie sám. Vyčerpať si ju však musí do konca príslušného kalendárneho roka.

Až po materskej

Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku jej (mu) zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.

Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože bol uznaný za dočasne pracovne neschopného pre chorobu alebo úraz, ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

Dovolenku je zamestnávateľ povinný oznámiť pracovníkovi aspoň 14 dní vopred, ak sa nedohodnú inak.

Štandardne by sa dovolenka mala čerpať vcelku alebo vo väčších časových úsekoch. Ak sa poskytuje vo viacerých častiach, aspoň jedna časť musí byť v trvaní najmenej dvoch týždňov. Zamestnanec sa však so svojim zamestnávateľom môže dohodnúť aj na inej dĺžke, ktorá bude obom stranám vyhovovať.

Zmena čerpania dovolenky

Zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov odvolať zamestnanca z dovolenky. V takomto prípade je však povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli.

Zamestnávateľ vás teda môže povolať naspäť do práce napríklad aj v prípade, keď ste v zahraničí alebo máte zaplatenú dovolenku. V tom prípade, ale znáša všetky náklady s tým spojené. Napríklad vám musí preplatiť cenu letenky alebo cenu dovolenku, ak ste ju museli zrušiť.

Pomôže inšpekcia práce

Najčastejšie sa na inšpekciu práce v tejto súvislosti podľa rezortu práce obracajú zamestnanci. Podľa rezortu práce nie sú však výnimkou ani situácie, kedy sa o poradenstvo zaujíma zamestnávateľ, ktorý sa chce poradiť, ako situáciu v súvislosti s dovolenkou zamestnancov riešiť zákonnou cestou.

Otázky sa týkajú napr. krátenia nároku na dovolenku pri znížení pracovného úväzku, preplatenia dovolenky pri skončení pracovného pomeru, nároku na dovolenku po skončení materskej dovolenky.

Najčastejšie porušenia ustanovení Zákonníka práce u zamestnávateľov v tejto oblasti sa za posledné roky podľa rezortu práce týkajú neurčenia plánu dovoleniek, porušenie povinnosti určiť čerpanie základnej výmery dovolenky, nevyplatenia náhrady mzdy za dovolenku pri skončení pracovného pomeru, ako aj nevyplatenia náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku.

U zamestnancov môže záťaž teplom viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únavnosti a môže spôsobiť až prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou až zvracaním.

Za účelom prevencie porúch zdravia v súvislosti so zvýšenou záťažou teplom počas letného obdobia odporúča Úrad verejného zdravotníctva SR zabezpečiť na pracoviskách tieto preventívne opatrenia:

Pitný režim

Dostupnosť a dostatok pitnej vody na mieste výkonu práce pre zamestnancov je samozrejmosťou, pričom zamestnávateľ musí pitnú vodu zabezpečiť na vlastné náklady.

„Okrem toho odporúčame konzumáciu dostatočného množstva vhodných nápojov, ktoré majú občerstvujúce vlastnosti a slúžia na doplnenie tekutín, solí a ďalších látok stratených nadmerným potením,“

uviedli v hygienici.

Prostredníctvom pitného režimu sa odporúča doplniť najmenej 70 % vody stratenej za pracovnú zmenu nadmerným potením a dýchaním. Nápoje musia byť zdravotne neškodné, majú mať vhodné chuťové vlastnosti a teplotu.

Majú obsahovať čo najmenej cukru (do 6 %), pretože sladké nápoje zvyšujú pocit smädu. Nápoje nemajú obsahovať ani malé množstvo alkoholu, pretože alkohol zvyšuje metabolizmus a tým aj produkciu tepla v organizme.

Teplotu nápojov sa odporúča v rozmedzí 12 až 15 °C. Za vhodné sa považujú napr. stolové minerálne vody s obsahom Na+ do 100 mg/l, bylinkové čaje, ovocné čaje alebo šťavy.

Nemusí to platiť

Finančne uhrádzať tieto občerstvujúce nápoje nie je povinnosťou zamestnávateľa. Pitný režim na pracovisku s nadmernou záťažou teplom, výber vhodných nápojov, ich primeranú teplotu a množstvo zamestnávateľ konzultuje s lekárom pracovnej zdravotnej služby.

V odôvodnených prípadoch, ktoré sú stanovené vyhláškou ministerstva zdravotníctva o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci, má zamestnávateľ poskytovať navyše aj nápoje, prostredníctvom ktorých sa dopĺňajú aj minerálne látky stratené potením.

„Minerálne nápoje zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi, ktorý dlhodobo vykonáva prácu zaradenú do triedy 1b až 4, ak sú splnené podmienky pre skrátenie času práce podľa § 4 ods. 2 alebo ak zamestnanec vykonáva dlhodobú prácu na vonkajšom pracovisku počas mimoriadne teplých dní,“

doplnili hygienici.

V prípade poskytovania minerálnych nápojov sa odporúča podávanie stredne mineralizovaných vôd (500 až 1 500 mg/l), pričom minerálna voda by mala tvoriť polovicu odporúčanej dávky tekutín; druhú polovicu odporúčanej dávky by mala dopĺňať pitná voda.

Pracovný odev

Vhodný pracovný odev má byť jednovrstvový, podľa možnosti svetlej farby a z prírodných materiálov, pretože syntetické materiály neumožňujú odparovanie potu.

Mnohí zamestnávatelia však majú často nariadené iné odevy, ktoré pocit tepla naopak zvyšujú. Pritom práve oblečenie môže výrazne zlepšiť podmienky na pracovisku.

Úprava režimu práce a ďalšie opatrenia

V prípade potreby by sa mali umožniť zamestnancom prestávky v práci, aby sa mohli ochladiť osprchovaním alebo umytím pokožky chladnou vodou.

Na vnútornom pracovisku, na ktorom je v dôsledku záťaže teplom z technologických dôvodov prekračovaná prípustná operatívna teplota, a na iných pracoviskách za mimoriadne teplých dní sa čas práce upraví tak, aby bol dodržaný najmä dlhodobo a krátkodobo únosný čas práce.

Ochranné a preventívne opatrenia však zamestnávateľ musí vykonávať aj vtedy, ak teploty ešte nedosahujú hodnoty oprávňujúce k stanoveniu režimu dlhodobo a krátkodobo únosného času práce, ale na pracovisku už prekračujú prípustnú operatívnu teplotu.

Teplota nie je stanovená

Súčasná legislatíva jednoznačne nestanovuje teplotnú hranicu, kedy zamestnávateľ musí vykonávať jednotlivé opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov. Je teda iba na rozhodnutí zamestnávateľa, kedy začne opatrenia uplatňovať.

Vo všeobecnosti však platí, že ak na pracovisku, na ktorom sa vykonáva dlhodobá práca, nemožno zabezpečiť optimálne alebo aspoň prípustné mikroklimatické podmienky, zamestnávateľ musí vykonať ochranné a preventívne opatrenia zamerané na ochranu zamestnancov pred poškodením zdravia v dôsledku nadmernej horúčavy (napr. úprava času práce, posun začiatku pracovnej zmeny, rotácia/striedanie zamestnancov, zaraďovanie prestávok, pitný režim, klimatizácia/nútené vetranie a pod.).

Tienenie, vetranie a klimatizácia

Na pracovisku je potrebné zabrániť insolácii, t. j. prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná alebo svetlíky, tienením, napr. žalúziami alebo roletami.

Ak nie je na pracovisku klimatizácia, je potrebné zabezpečiť zvýšenie pohybu vzduchu vetraním. Pri používaní ventilátorov je tieto potrebné umiestniť a nasmerovať tak, aby nedochádzalo k nežiaducemu priamemu ochladzovaniu povrchu tela zamestnancov.

Aj keď klimatizácia sa už dnes stáva bežnou súčasťou mnohých pracovísk, najmä v novších budovách, je potrebné ju využívať primerane a to tak, aby rozdiel medzi vnútorným a vonkajším prostredím bol 5°C, maximálne 7 °C.