Archív pre zančku: Vojna na Ukrajine

Zamestnávatelia môžu od 1. apríla tohto roka po splnení zákonných podmienok žiadať o podporu v čase skrátenej práce.

Jednou z podmienok oprávnenosti poskytovania podpory je existencia tzv. vonkajšieho faktora. Pričom platí, že má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť, ani mu predísť a má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom.

Za vonkajší faktor sa považuje najmä krízová situácia, ktorú vyhlasuje prezident SR alebo Vláda SR, a to mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav. V uvedených prípadoch o žiadosti rozhoduje príslušný úrad práce.

Vonkajším faktorom môže byť aj okolnosť vyššej moci, napr. požiar alebo povodeň. V tomto prípade sa žiadosť podáva na ústredie práce a bude o nej rozhodovať komisia zložená zo zástupcov ústredia, ministerstva financií a ministerstva hospodárstva.

Za vonkajší faktor sa nepovažuje čas vojny a vojnového stavu (vyhláseného na území SR), sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka alebo rekonštrukcia.

Mimoriadna situácia

Aktuálne je na území Slovenskej republiky vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s:

  • hromadným prílevom cudzincov spojeným s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine,
  • ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19.

Obe tieto krízové situácie možno považovať za vonkajší faktor, ak zamestnávateľ v ich dôsledku nemôže svojim zamestnancom prideľovať prácu.

Zamestnávateľ však musí preukázať akým spôsobom vyhlásená mimoriadna situácia obmedzila jeho prevádzkovú činnosť. V žiadosti uvedie konkrétne opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR, ktoré mali negatívny vplyv na prideľovanie práce. 

V súvislosti s mimoriadnou situáciou, ktorá bola vyhlásenia z dôvodu pandémie koronavírusu, môže ísť napríklad o obmedzenie činnosti športoviska, ktoré slúžilo ako očkovacie centrum.

Okolnosť vyššej moci

Ak v dôsledku ozbrojeného konfliktu na Ukrajine dôjde k takej okolnosti, ktorá spĺňa všetky náležitosti vonkajšieho faktora, zamestnávateľ je oprávnený požiadať o podporu v čase skrátenej práce.

Aj v tomto prípade je však povinný dokladovať príčinnú súvislosť medzi vonkajším faktorom a obmedzením činnosti zamestnávateľa. Môže ísť napríklad o výpadok dodávok surovín v súvislosti s konfliktom na Ukrajine alebo zrušenie objednávok v rámci sankcií a embarga voči Rusku.

Za vonkajší faktor sa nepovažujú prirodzené pohyby na trhu, ako napríklad zvyšovanie cien energií. V dôsledku zvyšovania cien môžu zamestnávatelia zaznamenať znížený dopyt a s tým spojený pokles tržieb. Táto okolnosť však neoprávňuje zamestnávateľa poberať podporu v čase skrátenej práce.

V prípade akéhokoľvek vonkajšieho faktora je zamestnávateľ povinný k žiadosti predložiť dôkazy preukazujúce ako táto situácia negatívne ovplyvnila prideľovanie práce zamestnávateľom. 

Ak žiadateľ neuvedie konkrétne opatrenia dokazujúce túto príčinnú súvislosť alebo nedostatočne opíše ich negatívny vplyv na činnosť zamestnávateľa, úrad/ústredie ho vyzve k doplneniu žiadosti a preruší konanie.

Ak žiadateľ nepredloží doplnenie do 7 dní, podporu v čase skrátenej práce nie je možné poskytnúť. O poskytnutí podpory rozhodne úrad/ústredie do 10 dní od doručenia žiadosti.

Invázia Ruska na Ukrajinu negatívne zasiahne slovenskú ekonomiku, ktorá tento rok porastie tempom 2,1 %. Uviedol to dnes Inštitút finančnej politiky na ministerstve financií.

Invázia Ruska na Ukrajinu negatívne zasiahne slovenskú ekonomiku, ktorá tento rok porastie tempom 2,1 %. V marci a druhom štvrťroku dôjde k výpadkom exportov do Ruska, Bieloruska a Ukrajiny a poklesne aj dopyt v eurozóne a krajinách V3.

Rastúce ceny energií sa budú podľa analytikov z Inštitútu finančnej politiky pretavovať do zvyšovania cien spotrebiteľských tovarov a služieb, čo bude znižovať spotrebu domácností.

Priemysel pocíti nedostatok súčiastok a zamestnanosť porastie iba mierne. V základnom scenári predpokladajú analytici oživenie v druhej polovici roka.

„Očakávame, že v budúcom roku HDP vzrastie o 5,3 %, pod čo sa podpíše oživenie po odznení konfliktu a čerpanie fondov EÚ. Z dôvodu veľkej neistoty uvádzame tiež alternatívny scenár predpokladajúci dlhšie trvanie vojny na Ukrajine a vážnejšie následky pre exporty. Slovenská ekonomika v roku 2022 stúpne o 2,1 %. Hlavným dôvodom spomalenia ekonomického rastu oproti pôvodnej prognóze je invázia Ruska na Ukrajinu,“

UVÁDZA SA V KOMENTÁRI INŠTITÚTU FINANČNEJ POLITIKY.

Spomalenie pre vojnu na Ukrajine

Vojenský konflikt a sankcie proti Rusku výrazne obmedzia slovenské exporty do tohto regiónu a spôsobia tiež spomalenie ekonomického rastu obchodných partnerov Slovenska.

Vojna na Ukrajine prispeje k ďalšiemu zvyšovaniu cien energií, čo sa prejaví aj v cenách spotrebiteľských tovarov a služieb. Vyššia inflácia bude tlmiť domácu spotrebu nielen v tomto, ale aj v nasledujúcich rokoch.

Mzdy už nebudú rásť

Zamestnanosť aj napriek nižšiemu tempu rastu ekonomiky stúpne, mzdy však v tomto roku nebudú stíhať rásť s infláciou. Znamená to, že zamestnanci budú mať problém zarobiť toľko, aby si dokázali uhradiť všetky náklady. Mnoho ľudí sa teda bude musieť uskromniť alebo budú musieť hľadať ďalší zdroj príjmu.

„Očakávame, že slovenský vývoz bude najsilnejšie zasiahnutý vývojom na Ukrajine v marci až júni. V tomto období očakávame, že sa vývoz do Ruska, Bieloruska a na Ukrajinu takmer úplne zastaví,“

UVIEDLI ANALYTICI.

Zahraničný obchod bude tiež tlmený pomalším rastom v eurozóne a krajinách V3 a pretrvávajúcimi problémami s úzkymi hrdlami v dodávateľských reťazcoch. Fungovanie týchto reťazcov bude komplikovať obmedzenie nákladnej leteckej dopravy ponad región a tiež fakt, že Rusko a Ukrajina sú významnými producentmi viacerých kľúčových komodít.

„V základnom scenári očakávame, že export sa začne zotavovať v druhej polovici roka, ale nie všetky firmy vyvážajúce do Ruska dokážu nájsť iné trhy. Vzhľadom na veľkú neistotu táto prognóza obsahuje aj alternatívny scenár, kde predpokladáme vážnejšie vplyvy na dodávateľské reťazce a menej úspešné hľadanie nových odbytíšť,“

DOPĹŇAJÚ ANALYTICI V KOMENTÁRI.

Po covide

Po prekonaní vlny variantu omikron nateraz analytici nepredpokladajú výraznejšie ekonomické vplyvy z titulu samotnej pandémie.

„Vychádzajúc z predpokladu, že konflikt sa skončí v priebehu tohto roka očakávame, že v roku 2023 slovenská ekonomika porastie tempom 5,3 %,“

UVÁDZA SA V SPRÁVE ANALYTIKOV.

Ekonomiku potiahne oživenie exportov a najmä investície z dočerpávania EÚ fondov z dôvodu ukončenia tretieho programového obdobia. Zvýši sa tiež objem prostriedkov plynúcich z Plánu obnovy a odolnosti.

V ďalších rokoch ekonomický rast klesne pod 2 % a ekonomika sa prestane prehrievať. Ekonomický vývoj bude tlmiť očakávaná konsolidácia verejných financií, ku ktorej vláda plánuje pristúpiť už od budúceho roka.

Návrat čerpania fondov EÚ na bežné hodnoty a pomalší prítok mladých ľudí na trh práce z dôvodu demografických zmien budú taktiež prispievať k rastu ekonomiky negatívne.