Archív pre zančku: NBS

Iba tri slovenské banky dokázali vo februári zvýšiť svoj trhový podiel v úveroch na bývanie. Ostatným bankám trhový podiel v úveroch na bývanie medzimesačne klesol. V dobe rastúcich úrokových sadzieb hypoték sa objem nových úverov na bývanie znižuje.

Slovenské banky vo februári tohto roka poskytli iba 124 miliónov eur nových úverov na bývanie. Objemy nových úverov na bývanie postupne klesajú od júla minulého roka, keď sa naplno prejavilo zdražovanie hypoték.

Úrokové sadzby hypotekárnych úverov a úverov na bývanie sústavne rastú už viac ako rok a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by malo prísť k zmene a úrokové sadzby hypoték by mali začať klesať. Práve naopak. Európska centrálna banka (ECB) upozorňuje, že úrokové sadzby budú rásť aj v nasledujúcich mesiacoch. Do konca roka zrejme ECB nezastaví navyšovanie základných úrokových sadzieb od ktorých sa odvíjajú aj úrokové sadzby komerčných úverov a úverov na bývanie.

Boj s infláciou

Rastúce úrokové sadzby znamenajú, že Slováci si od banky môžu požičať menej peňazí. Aj to spôsobuje spomaľovanie financovania. ECB sa snaží zvyšovaním úrokových sadzieb bojovať s vysokou infláciou, ktorá trápi nie len Slovensko už od konca roka 2021. Lenže vyššie úrokové sadzby hypoték znamenajú aj výrazne vyššie výdavky na splácania úverov.

Banky v minulom roku v rovnakom období poskytli dvakrát viac úverov ako tento rok. V roku 2022 poskytli banky vo februári celkom 255 miliónov eur v nových úveroch na bývanie. Tento rok už objem nových úverov na bývanie klesol len na 124 miliónov eur.

S rastom úrokových sadzieb sa musia vysporiadať aj mnohé slovenské domácnosti, ktorým tento rok príde oznámenie o novej úrokovej sadzbe na ich hypotéke. Zvyšovanie úrokových sadzieb sa už prejavilo aj v poklese cien nehnuteľností, ktorých cena v posledných mesiacoch začala padať.

Nová metodika

V enormne ťažkom období väčšine slovenských bánk trhový podiel v úveroch na bývanie vo februári opäť klesol. Národná banka Slovensko (NBS), ktorá štatistiku úverov na bývanie každý mesiac zverejňuje, od tohto roka zmenila metodiku výpočtu a do výpočtov zahrnula iné druhy úverov na bývanie.

Dáta z tohto roka a z minulého roka teda nie je možné medzi sebou porovnávať. Zmena metodiky zároveň spôsobila aj zmenu poradia bánk v úveroch na bývanie. Tatra banka, ktorá v minulom roku stratila pozíciu trhovej trojky, sa po zmene metodiky dostala opäť na tretiu priečku a prebehla slovenskú ČSOB.

ČSOB sa ako jedinej slovenskej banke v minulom roku poradilo rásť každý mesiac v roku. ČSOB po spojení s bývalou OTP Bankou predbehla práve Tatra banku. Po zmene metodiky sa však ČSOB prepadla opäť na štvrté miesto. NBS už čísla podľa pôvodnej metodiky nezverejňuje vôbec a prepočítala dokonca aj už zverejnené dáta za január, ktoré zverejnila NBS ešte podľa pôvodnej metodiky.

Trojica bánk

Nová metodika síce zamiešala poradím bánk, ale aj tak väčšina bánk zaznamenala pokles trhového podielu v úveroch na bývanie. Vo februári dokázala rásť len trojica slovenských bánk – ČSOB, Slovenská sporiteľňa a UniCredit Bank,

Najvýraznejší rast trhového podielu v úveroch na bývanie zaznamenala slovenská pobočka českej UniCredit Bank. Banke vo februári trhový podiel v úveroch na bývanie narástol o 0,04 percenta na 5,14 percenta.

Trhový podiel vo februári rástol aj najväčšej slovenskej hypotekárnej banke – Slovenskej sporiteľni. Najväčšej slovenskej hypotekárnej banke trhový podiel v úveroch na bývanie vzrástol o 0,02 percenta na 24,52 percenta.

Najmenší rast trhového podielu v úveroch na bývanie zaznamenala slovenská ČSOB. Trhový podiel v úveroch na bývanie jej narástol len o 0,01 percenta na 14,26 percenta.

Ostatné padali

Väčšine slovenských bánk sa však nedarilo a ich trhový podiel v úveroch na bývanie klesal aj vo februári. Najviac stratila Prima banka, ktorej trhový podiel v úveroch na bývanie medzimesačne klesol o 0,04 percenta na 11,09 percenta. Prima banka bola v minulosti zameraná hlavne na refinancovanie úverov z iných bánk, ktoré sa však pre vysoké úrokové sadzby prakticky zastavilo. Prima banka rýchlo strácala klientov aj v minulom roku. Banka je zameraná hlavne na krátke fixácie, ktoré sú však v dobe rastúcich úrokových sadzieb hypoték rizikové.

Druhý najväčší prepad trhového podielu v úveroch na bývanie zaznamenala Tatra banka, ktorej trhový podiel v úveroch na bývanie klesol o 0,03 percenta na 15,36 percenta. Tatra banka tak nepomohla ani zmena metodiky výpočtu a už niekoľko rokov zaznamenáva sústavný pokles trhového podielu v úveroch na bývanie.

V prípade ostatných slovenských bánk išlo o menšie poklesy – dvojica bánk stratila 0,01 percenta. Išlo o menšiu mBank (1,12 percenta) a druhú najväčšiu hypotekárnu banku VÚB (19,41 percenta). Bez zmeny potom ostal trhový podiel v úveroch na bývanie v prípade menšej 365 bank, ktorá má trhový podiel pod tromi percentami.

Rastúce úroky

Nových úverov na bývanie sa poskytuje výrazne menej a to najmä pre rastúce úrokové sadzby hypoték. V minulom mesiaci dvíhali úrokové sadzby viaceré slovenské banky a to ešte pred rozhodnutím ECB o ďalšom zvýšení úrokových sadzieb o 0,50 percenta.

Medzimesačne rástli úrokové sadzby pri všetkých typoch úrokových sadzieb. Najrýchlejšie rástli pohyblivé úrokové sadzby a úrokové sadzby pri fixáciách do jedného roka, ktoré medzimesačne stúpli až o 0,50 percenta. Práve krátke fixácie úrokových sadzieb sú v dobe rastúcich úrokových sadzieb úverov na bývanie rizikové.

Úrokové sadzby však rástli pri všetkých fixáciách. Najpomalšie rástli v prípade úrokových sadzieb fačovaných od jedného do päť rokov, kde sa vo februári priemerná úroková sadzba zvýšila o 0,17 percenta.

V prípade fixácie úrokovej sadzby v pásme od päť do desať rokov rástli priemerné úrokové sadzby úverov na bývanie o 0,25 percenta. Úrokové sadzby fixované na desať a viac rokov potom v priemere rástli o 0,22 percenta.

Slováci si podľa Národnej banky Slovensko (NBS) rýchlo zvykajú na finančné technologické novinky. Podľa centrálnej banky si klienti troch najväčších bánk veľmi rýchlo zvykli na instantné platby (SEPA okamžité platby alebo aj rýchle platby), ktoré prišli na Slovensko pred rokom. Od tej doby ich Slováci uskutočnili už desiatky miliónov.

Okrem toho si však Slováci obľúbili aj platby platobnou kartou a tiež platby mobilom alebo hodinkami. Objem platieb v hotovosti potom neustále klesá. Poslanci Sme rodina pritom do parlamentu predložili novelu Ústavy, ktorá má garantovať možnosť platiť hotovosťou. Pred voľbami ide zo strany politikov skôr o populizmus.

Garantujú aj európske pravidlá

Možnosť platiť v hotovosti pritom stanovujú aj samotné pravidlá fungovania platieb eurom. Európska centrálna banka (ECB) priamo na svojom webe uvádza, že obchodník má povinnosť umožniť platbu aj v hotovosti. Urobiť to nemusí len vtedy, keď vopred jasne informuje o pravidlách bezhotovostnej platby, ale navyše musí mať k tomu aj jasný dôvod.

Pokiaľ teda obchodník napríklad pred vstupom do predajne jasne uvedie, že prijíma len bezhotovostné platby a k tomu uvedie aj dôvod prečo hotovosť neakceptuje, tak pravidlá nijako neporušuje. Je potom na zákazníkovi či u obchodníka nakúpi a zaplatí kartou alebo bude hľadať iného, kde bude možné platiť aj v hotovosti.

Platby kartou vyhrávajú

Nič to nemení na fakte, že platby kartou postupne vytláčajú hotovostné platby. Má to hneď niekoľko dôvodov. Jedným je aj dohľadateľnosť platieb a tiež bezpečnosť, keď nemusíte nosiť pri sebe hotovosť. Výhodou platieb kartou je aj jednoduchšia správa osobných financií, keď viete lepšie sledovať vaše výdavky ako pri platbe v hotovosti.

Bezhotovostných platieb kartou alebo mobilom je už viac ako výberov hotovosti z bankomatov. Pomohla tomu aj pandémia, keď sa zákazníci vyhýbali platbám v hotovosti a radšej v obchodoch platili kartou alebo mobilom, či hodinkami. Výhodou potom bolo aj zvýšenie limitov na platbu kartou bez potreby zadania PIN kódu. Pred pandémiou ste bez zadania PIN kódu zaplatili maximálne 20 eur, teraz je tento limit až 50 eur na jednu platbu.

Platba kartou je tak oveľa rýchlejšie ako platba v hotovosti, keď navyše v peňaženke musíte nosiť množstvo mincí. Navyše si Slováci rýchlo zvykli aj okamžité platby medzi trojicou najväčších slovenských bánk. Na pripojenie ostatných slovenských bánk si však zrejme ešte niekoľko rokov počkáme.

Rýchle platby sme si rýchlo obľúbili

Prvé slovenské banky spustili rýchle platby (SEPA okamžité platby) minulý rok vo februári. Ako prvé spustili instantné rýchle platby tri najväčšie slovenské banky – Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a VÚB banka.

Od tohto momentu prevod medzi účtami vedenými v týchto troch bankách už netrvá dni, ale len niekoľko sekúnd. Rýchle platby však majú aj obmedzenia – banky si stanovili maximálne limity na jednu platbu. Výhodou potom je, že platby prebiehajú 24 hodín denne aj to aj cez víkendy alebo sviatky.  

„Slováci majú k inováciám blízko a preto aj okamžité platby začali používať hneď od prvého dňa. Počet domácich (odoslaných) a cezhraničných (odoslaných a prijatých) okamžitých platieb vzrástol mesačne z 1,7 milióna transakcií vo februári 2022  na približne 3 milióny vo februári tohto roka,“

UVIEDLA NA SVOJOM BLOGU NBS.

Ďalší výraznejší nárast počtu okamžitých platieb očakáva centrálna banka po pripojení ostatných slovenských bánk v horizonte nasledujúcich 2 rokov. Nie všetky banky však zavedenie rýchlych platieb potvrdili. Zmeniť to však môže pripravovaná nová legislatíva na pôde Európskej komisie.

Budú povinné

Tomu, aby sa okamžité platby stali novým štandardom pre európske platby, má napomôcť aj nová legislatíva, ktorá sa pripravuje na pôde Európskej komisie. 

Okrem iného má zaviesť aj termíny, dokedy budú poskytovatelia platobných služieb na trhu EÚ povinní zaviesť poskytovanie SEPA okamžitých platieb pre všetkých európskych spotrebiteľov a firmy s ich výhodami ako je rýchlosť, bezpečnosť a digitálne spracovanie.

Počty SEPA okamžitých platieb – zdroj: NBS

Rozvoju SEPA okamžitých platieb môžu pomôcť aj platobné riešenia u obchodníkov založené na okamžitých platbách, ktoré by mohli fungovať podobne ako platby kartami a byť novou alternatívou pre platby za tovary a služby. Pre obchodníkov by to však znamenalo aj výrazne nižšie náklady ako pri platbe kartou, keď často bankám platia aj percento zo zaplatenej sumy platobnou kartou.

Rýchle platby si Slováci veľmi obľúbili, keď v prvé mesiace realizovali menej ako dva milióny platieb. V závere minulého roka potom počet rýchlych platieb prekročil aj hranicu troch miliónov. Počty platieb budú narastať a tento rok by sa do systému mohli zapojiť aj menšie banky. Zapojenie v tomto roku sľubuje napríklad česká pobočka Fio banky. Ďalšie slovenské banky sa na pripojenie do systému SEPA okamžitých platieb pripravujú.

Menej hotovosť a viac platby kartou

Okrem rýchlych platieb si Slováci obľúbili aj platby platobnou kartou a platby mobilom alebo hodinkami. Objem bezhotovostných platieb je už vyšší ako objem výberov hotovosti z bankomatov.

Podiel výberov z bankomatov a platieb kartou – zdroj: NBS

Údaje ukazujú, že výbery z bankomatu začali klesať najmä po začiatku pandémie, keď Slováci prestali platiť hotovosťou a viac začali viac platiť bezhotovostne kartou alebo mobilom.

„Počet a objem bezhotovostných platieb kartami na Slovensku rastie z roka na rok. Výbery hotovosti z bankomatov klesajú na úkor platieb. Od polovice roku 2020, keď hodnota platieb kartami prvýkrát v histórií predbehla výbery hotovosti z bankomatov, platíme kartami stále viac a viac. Ku koncu roka 2022 sme zaplatili kartami o 1,3 mld. EUR viac, ako sme si vybrali hotovosť z bankomatov a tieto “nožnice“ sa otvárajú stále viac,“

DOPLNILA NBS.

Rastie podiel platieb mobilmi či hodinkami

Nie je to však len o obľúbenosti bezhotovostných platieb kartou u obchodníkov. Rastie aj podiel počtu platieb mobilom a hodinkami. Slováci si mobilné platby obľúbili, pretože nemusia nosiť platobnú kartu a platby mobilom sú aj bezpečnejšie ako platby samotnou kartou. Sú navyše aj jednoduchšie, keďže na platobnom terminály obchodníka nie je potrebné zadávať PIN ani pri vyšších platbách.

Podiel platieb mobilom a hodinkami – zdroj: NBS

Podiel počtu mobilných platieb na všetkých platbách kartami u obchodníkov narástol za 3,5 percenta na viac ako 22%. Na Slovensku môžete platiť cez dva najväčšie platobné systémy – Apple Pay a Google Pay. Navyše však fungujú aj ďalšie platobné metódy ako Garmin Pay alebo napríklad FitBit Pay.

„Predpokladáme, že rastúci trend používania smart mobilov a smart hodiniek bude pokračovať vďaka jednoduchému a rýchlemu použitiu pri platbách u obchodníkov v kamenných prevádzkach či na internete, ale aj vďaka rastúcemu počtu používateľov smart zariadení,“

PREDPOKLADÁ CENTRÁLNA BANKA.

Obľúbené sú aj platby kartou na internete

Platenie kartou pri nakupovaní na internete je už pre mnohých samozrejmosťou. Záujem o tento druh platieb narástol počas pandémie a rastie naďalej. Nezmenili to ani prísnejšie podmienky pre potvrdenie platieb ani rastúci počet podvodov, ktorým Slováci v posledných mesiacoch na internete čelia.

Počty platieb kartou na internete a porovnanie so všetkými platbami kartou – zdroj: NBS

Počet nákupov v obchodoch na internete zaplatených kartami rástol aj v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021, v počtoch o 21,9 % a v objeme o 21,2 %. V poslednom štvrťroku 2022 bol podiel platieb kartami v obchodoch na internete na všetkých platbách kartami dokonca až 13%.

„Uvidíme, čím nás prekvapí tento rok. Už dnes však vieme, že spomínané trendy v používaní kariet budú pokračovať a rovnako bude rásť používanie okamžitých platieb. Ukazuje to jediné: Obyvatelia Slovenska majú po moderných platobných prostriedkoch naozaj veľký apetít,“

UZATVÁRA NA BLOGU NBS.

Zlú správu priniesli analytici Národnej banky Slovenska, ktorí varujú pred dvomi rokmi rastúcich cien. Inflácia navyše môže dosiahnuť dvojciferné hodnoty.

Vysokú infláciu tu máme posledných niekoľko mesiacov. Rastú ceny v obchodoch a už niekoľko mesiacov sústavne rastú aj ceny energií. Rastú aj ceny benzínu a nafty.

Rast cien sa v nasledujúcich mesiacoch nespomalí, ale naopak sa ešte zrýchli. Ceny porastú rýchlejšie aj pre vojnu na Ukrajine. Vysoká inflácia môže potom negatívne ovplyvniť aj hodnotu peňazí na účtoch. Viac peňazí by ľudia mali smerovať hlavne do výnosnejších foriem investovanie ako sú napríklad podielové fondy.

Cenami však výrazne smerom nahor pohne aj vojna na Ukrajine, ktorá je obrovskou humanitárnou katastrofou. Navyše prináša aj významné nepriaznivé ekonomické efekty v celosvetovom meradle.

„Je zrejmé, že tento vývoj pribrzdí zotavenie svetovej aj slovenskej ekonomiky. Na druhej strane sa globálne inflačné tlaky ešte zvýšia. Ekonomický výhľad vo svete i doma je opäť poznačený obrovskou mierou neistoty. V týchto podmienkach je užitočné uvažovať o rôznych možných scenároch vývoja a miestami vybočiť zo zabehaných metód analýzy vývoja v ekonomike,“

UVIEDLA V SPRÁVE NBS PO ROKOVANÍ BANKOVEJ RADY.

Analytici NBS predpokladajú, že inflácia bude rásť v nasledujúcich mesiacoch naďalej a navyše dosiahne dvojciferné hodnoty. Priemerná inflácia by mohla zrýchliť z dnešných úrovní okolo 8 % až na 10 až 14 % v roku 2023. Hlavnou príčinou je očakávaný vývoj cien energií, ktoré vojna na Ukrajine ženie smerom nahor.

„K pomalšiemu rastu prispeje aj slabnúca kúpyschopnosť obyvateľstva a opätovné zhoršenie situácie v dodávateľsko-odberateľských reťazcoch v priemysle. Navyše ekonomická aktivita sa utlmí v dôsledku výpadku obchodu s Ruskom a Ukrajinou. Očakávaný vývoj cien komodít sa v porovnaní so zimou 2021 revidoval výrazne smerom nahor, a to nielen v súvislosti so stupňovaním globálneho politického pnutia. Návrat fungovania svetových dodávateľsko-odberateľských reťazcov k normálu sa tiež odďaľoval. Podobný vývoj by sme teda sledovali, aj keby sa vojna na Ukrajine nezačala,“

UVIEDLA V SPRÁVE NBS.

Hospodárenie verejného sektora sa v danej situácii podľa analytikov NBS nebude v dohľadnej dobe zlepšovať. Deficit verejných financií by mal byť v roku 2024 v rozpätí 4 až 6 % HDP.

Okrem pribrzdenia ekonomiky bude na vývoj verejných financií podľa NBS vplývať aj príchod utečencov z Ukrajiny a potreba poskytnúť im útočisko, živobytie a prístup k verejným službám.

„Vzhľadom na demografickú štruktúru utečencov vstúpi z nich pravdepodobne len pomerne malá časť aktívne na trh práce. Aktuálny vývoj znamená obrovskú výzvu pre verejné politiky. Zmiernenie dosahov vojny na Ukrajine na ekonomiku si vyžiada účinné zásahy viacerých inštitúcií,“

DOPLNILI ANALYTICI NBS.  

ECB začala s postupným znižovaním miery podpory, ktorú dodáva pre fungovanie ekonomiky eurozóny počas pandémie. S postupnou normalizáciou začínajú finančné trhy očakávať zvyšovanie úrokových sadzieb.

„Menová politika nevie ovplyvniť politickú situáciu a globálny vývoj cien energií. Vie však účinne konať, aby akokoľvek vypuklý vývoj v dôsledku globálnych šokov neviedol k trvalým inflačným tlakom v ekonomike. Finančné trhy naďalej očakávajú aj napriek dnešnej volatilite a neistote postupný pokles inflácie v eurozóne k cieľu ECB na úrovni 2 % v nasledujúcich rokoch,“

PREDPOKLADAJÚ ANALYTICI NBS.

Prudký rast cien energií a potravín bude podľa NBS doliehať osobitne ťažko na niektoré zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú ľudia v hmotnej núdzi, osamelí dôchodcovia, mnohopočetné rodiny alebo rodiny s jedným dospelým.

„Adresná pomoc z verejného rozpočtu by bola nielen dôležitým sociálnym opatrením na zmiernenie následkov rastu cien, ale znamenala by aj stimul pre slabnúci dopyt v ekonomike. Vplyv vojny a súvisiacich obmedzení medzinárodného obchodu je z pohľadu ekonomiky Slovenska významný, ale zvládnuteľný. Vplyv na jednotlivé firmy však môže byť dramatický až likvidačný, pričom nie všetky súvislosti takéhoto vývoja máme zapracované v scenároch možného vývoja. Účinná štátna pomoc bude v takýchto prípadoch nevyhnutná,“

SPRESŇUJÚ ANALYTICI NBS.

Slovensko stojí podľa analytikov NBS pred veľkou výzvou zvýšiť odolnosť ekonomiky voči nečakaným aj očakávaným (napr. klimatickým) vonkajším vplyvom. Pandémia ponúkla viacero lekcií pre zdravotníctvo, školstvo a verejnú správu, z ktorých je potrebné sa poučiť.

Posledné udalosti tlačia do popredia potrebu novej energetickej stratégie a priemyselnej politiky. Plánovaný rast čerpania eurofondov vrátane prostriedkov z Plánu obnovy sú podľa NBS nielen silným prvkom pre elimináciu negatívnych dôsledkov globálneho spomalenia, ale aj príležitosťou naštartovať takéto zmeny.

„Začlenenie čo najväčšieho počtu ukrajinských utečencov do pracovného procesu je veľkou príležitosťou pre slovenský trh práce, ktorý trápi v mnohých oblastiach akútny nedostatok pracovnej sily. Pružnejší prístup legislatívy a verejných inštitúcií k tejto agende bude nevyhnutný. Vzhľadom na štruktúru populácie utečencov, v ktorej dominujú ženy s deťmi, je dôležitým predpokladom ich ekonomickej aktivity dostupnosť verejných služieb starostlivosti o deti a ich vzdelávanie. Existujúci priestor vo verejných financiách je potrebné využiť na účinnú pomoc vo vyššie spomínaných oblastiach,“

VARUJÚ ANALYTICI NBS.

Verejné financie však budú podľa NBS po tejto kríze opäť v ešte viac zraniteľnej pozícii. Do budúcna bude potrebný dôveryhodný plán konsolidácie verejných financií.

Dôsledná implementácia výdavkových limitov do rozpočtového procesu dlhodobo pomôže konsolidácii a posunie kvalitu verejných financií o stupienok vyššie. V tomto úsilí by vláda podľa NBS poľaviť nemala.

Objem poskytnutých hypoték v mesiaci august opäť stúpol. Tempo rastu nových hypotekárnych úverov a úverov na bývanie však postupne spomaľuje. V mesiaci august si Slováci požičali 338 miliónov eur prostredníctvom úverov na bývanie. Mesiac pred tým objem nových úverov na bývanie dosiahol 344 milióna eur.

Najmenej peňazí si Slováci požičali v tomto roku vo februári, keď objem nových úverov na bývanie dosiahol len 255 miliónov eur. Naopak najviac peňazí si od bánk Slováci požičali v júni, keď objem nových úverov na bývanie dosiahol 483 miliónov eur.

Slováci si od bánk požičali už takmer 40 miliárd eur. Za tento rok si Slováci požičali už viac ako 2,7 miliardy eur. Najviac nových úverov na bývanie však získali hlavne dve slovenské banky – ČSOB a Prima banka.

Rástli tri

Väčšine bánk aj v mesiaci august klesal trhový podiel v úveroch na bývanie. V auguste dokázali rásť len tri slovenské banky. Medzimesačne sa trhový podiel v úveroch na bývanie zvýšil 365 bank, Prima banke a ČSOB. Posledným dvom menovaným bankám pritom trhový podiel ako jediným rastie od začiatku roka.

Najrýchlejšie rástol trhový podiel Prima banke, keď jej medzimesačne vrástol trhový podiel v úveroch na bývanie o 0,18 percenta. Prima banka drží dlhodobo nízke úrovne sadzby a má jedny z najnižších úrokových sadzieb spomedzi konkurentov. Banka na rozdiel od konkurencie preferuje hlavne krátke fixácie na tri roky. V ponuke napríklad vôbec nemá fixáciu na 10 a viac rokov.

Druhý najvyšší rast trhového podielu v úveroch na bývanie si pripísala slovenská ČSOB. Jej trhový podiel v úveroch na bývanie vzrástol medzimesačne len 0,06 percenta. Treťou bankou, ktorá zaznamenala rast trhového podielu v úveroch na bývanie bola 365 bank, ktorej vzrástol trhový podiel o 0,02 percenta.

Ostatné klesli

Ostatným slovenským bankám trhový podiel v úveroch na bývanie sústavne klesá od začiatku tohto roka. Najviac klientov na trhu stratila VÚB, ktorá prišla o 0,10 percenta na trhom podiely v úveroch na bývanie. VÚB však stratila najviac klientov od začiatku roka. Od začiatku roka jej trhový podiel v úveroch na bývanie klesol o 1,46 percenta.

Klientov však stratila tiež Tatra banka, Slovenská sporiteľňa aj UniCredit Bank. Slovenská sporiteľňa stratila 0,06 percenta na trhom podiely v úveroch na bývanie a Tatra banka stratila 0,04 percenta. Tatra banka pritom prišla od začiatku roka o 0,44 percenta v úveroch na bývanie. Slovenskej sporiteľni sa trhový podiel od začiatku roka prakticky nezmenil.

Slovenská pobočka UniCredit bank potom prišla o 0,03 percenta na trhovom podiely úverov na bývanie. Trhový podiel sa nezmenil ani poľskej pobočke mBank.

Slováci sa zadlžovali aj v júli. Podľa dát, ktoré zverejnila Národná banka Slovensko, si Slováci na bývanie požičali už takmer 40 miliárd eur. Trhové podiely väčšiny slovenských bánk však v prvom letnom mesiaci klesli.

Objem úverov na bývanie rastie od začiatku roka a to napriek zvyšovaniu úrokových sadzieb hypoték. Na začiatku roka nebol problém získať hypotéku s desaťročným fixom na úrovni pod jedným percentom. Krátke fixácie na tri roky boli aj na úrovni 0,40 percenta.

Priemerné úrokové sadzby pre nových obchod sa napríklad pri desaťročnej fixácii zvýšila dvojnásobne. Ešte v januári bola priemerná úroková sadzba pri desaťročnej fixácii 1,31 percenta. V júli bola priemerná úroková sadzba pri rovnakej fixácii už 2,76 percenta.

Sadzby rastú

Rast úrokových sadzieb hypoték sa začal na začiatku roka, keď prvé banky zareagovali na neistú situáciu. Potom prišlo letné prelomové rozhodnutie Európskej centrálnej banky, ktorá po niekoľkých rokoch zvýšila základné úrokové sadzby.

Rast úrokov hypoték sa postupne spomalil a banky už ceny hypoték neprepisujú každý týždeň. Niektoré banky mierne sadzby upravili aj v posledných týždňoch, ale už nejde o tak dramatické zmeny aj o desiatky percent ako na začiatku roka v prvom štvrťroku.

Lenže ani rast úrokov nijako nespomalil chuť Slovákov sa zadlžovať a kupovať si vlastné bývanie. Banky aj v júli poskytli stovky miliónov na nových úveroch na bývanie. Lenže nie všetkým bankám sa darilo získať nových klientov. Väčšina bánk svoj trhový podiel naopak stratila.

Hypotékárne tornádo

Nie všetky banky si udržali trhový podiel a mnohé ho v júli oproti júnu stratili. Dôvodom poklesu trhového podielu je najmä jarné hypotekárne tornádo, ktoré spustilo práve zvyšovanie úrokov. Mnoho Slovákov sa v obave z možného zvyšovania úrokových sadzieb rozhodlo vymeniť banku.

Niektorí klienti bánk si však refinancovanie úverov nechali na poslednú chvíľu a teda postupné čerpanie hypoték má vplyv aj na zmenu trhových podielov jednotlivých bánk. V medzimesačnom porovnaní sa darilo len dvom bankám – ČSOB a Prima banke.

Len dve banky

ČSOB medzimesačne narástol trhový podiel o 0,04 percenta a v prípade Prima banky išlo o výraznejší medzimesačný rast trhového podielu o 0,21 percenta. Prima banka je jednou z posledných bánk, ktorá drží úrokové sadzby aj pri krátkych fixáciách pod dvomi percentami.

ČSOB aj Prima banke rastie trhový podiel od začiatku roka. Prvá menovaná zvýšila trhový podiel od začiatku roka o 0,90 percenta a z trhovej trojky zosadila Tatra banku, ktorej trhový podiel tento rok klesol o 0,4 percenta. Trhový podiel od začiatku roka výrazne narástol Prima banke, ktorá získala 1,16 percenta.

Ostatní klesali

Ostatným bankám trhový podiel na úveroch na bývanie klesol. Väčšina bánk teda klientov s hypotékou stratila. Najviac klientov odišlo z VÚB, ktorej trhový podiel medzimesačne klesol o 0,11 percenta. VÚB stráca klientov od začiatku roka, keď jej trhový podiel za prvých sedem mesiacov tohto roka klesol o 1,37 percenta.

Druhá najhoršia bola Slovenská sporiteľňa, ktorej trhový podiel mierne medzimesačne klesol o 0,06 percenta. Na rozdiel od VÚB je však trhový podiel Slovenskej sporiteľne stabilný. V januári mala banka trhový podiel na úrovni 25,11% a v júli mala trhový podiel 25,17 percenta.

V nasledujúcich mesiacoch sa však môže situácia stabilizovať, ale strácať trhový podiel môžu všetky banky. Objem nových úverov bude klesať aj pre vysoké sadzby hypoték a tiež pre neistú situáciu.

Pre vysoké sadzby hypoték sa v nasledujúcich mesiacoch spomalí aj presúvanie klientov medzi bankami. Mnoho klientov totiž nemá dôvod banku meniť, keďže by dostali horšie podmienky ako majú na súčasnej hypotéke.

Už v piatok (1.7.2022) nás všetkých čakajú zmeny pri platení za tovary aj služby. Najmenšie jedno a dvojcentové mince začíname vyraďovať z obehu.

Tieto najmenšie mince však nerušíme, len upravíme spôsob ich zaokrúhľovania pri platení v hotovosti. Zákazníci nimi môžu platiť aj naďalej.

Zaokrúhľovať‘ sa bude až výsledná suma nákupu, a to matematickým spôsobom k piatim centom. Ak je teda výsledná cena nákupu pred zaokrúhlením 3 eurá a 66 centov a zákazník v hotovosti zaplatí 3 eurá a 65 centov. V prípade, ak by bola suma 63 centov, zákazník zaplatí 65 centov.

Nie pri platbe kartou

Dôležité je však, že zmena sa týka iba platieb v hotovosti. Ak by sa cely nákup platil napríklad platobnou kartou, suma sa nezaokrúhľuje. Rovnako sa cena nákupu nebude zaokrúhľovať v prípade, keď bude platiť prevodom z účtu napríklad pri nákupe cez eshop.

Avšak môže nastať situácia, keď časť nákupu zaplatí zákazník v hotovosti a časť‘ platobnou kartou. Ak je výsledná cena nákupu napríklad 48 eur a 32 centov, a kupujúci chce 8 eur a 32 centov zaplatiť v hotovosti, zaokrúhli sa len táto suma. Zákazník teda zaplatí 8 eur a 30 centov v hotovosti a zvyšok, teda 40 eur aj dva ceny, doplatí platobnou kartou bez zaokrúhlenia.

Zákazníci môžu jedno a dvojcentovými mincami platiť aj naďalej a obchodníci majú dovolené ich vydávať. Tieto mince u nás totiž stále ostávajú oficiálnym platidlom. Zrušiť ich používanie by musela Európska centrálna banka. Platby najmenšími mincami však už obmedzilo viacero krajín.

Aj pri platbe gastrolístkami

Avšak, môže nastáť aj situácia, keď zákazník bude chcieť‘ časť‘ nákupu zaplatiť‘ stravnými lístkami, prípadne darčekovým či zľavovým poukazom. V tomto prípade sa suma poukazu/gastrolístku odpočíta z celkovej sumy nákupu a zaokrúhli sa až časť, ktorú musí zákazník doplatiť v hotovosti.

Ak teda máme nákup v hodnote 40 eur a 33 centov, od tejto, ešte nezaokrúhlenej sumy, odpočítame hodnotu poukazu alebo stravných lístkov. Ak by bola ich hodnota 9 eur, v hotovosti by nám ostalo doplatiť‘ 31 eur a 33 centov. Výsledná suma, ktorú zaplatí zákazník od júla, tak bude 31 eur a 35 centov.

Len hotovostné platby

Zaokrúhľovanie sa bude týkať len hotovostných platieb. Konečná suma nákupu platená bezhotovostne – platobnou kartou, mobilom, smart hodinkami a podobne, sa nezaokrúhľuje.

Národná banka Slovenska upozorňuje, že 1- a 2- centové mince zostávajú zákonným platidlom aj po 1.7.2022, preto platí aj naďalej povinnosť ich prijímať pri hotovostných platbách.

Zaokrúhľovať sa bude konečná suma nákupu (nie jednotlivé položky nákupu) na najbližší 5 cent. Týka sa len platieb v hotovosti.

Celková konečná suma nákupu zaplatená v hotovosti končiaca na:Zaokrúhlenie na:PríkladSuma po zaokrúhlení platená v hotovosti
1 cent alebo 2 centy0 centov12,42 EUR12,40 EUR
3 centy alebo 4 centy5 centov12,43 EUR12,45 EUR
5 centov5 centov12,45 EUR12,45 EUR
6 centov alebo 7 centov5 centov12,47 EUR12,45 EUR
8 centov alebo 9 centovnajbližší násobok 10 cent12,48 EUR12,50 EUR

Pri kombinácii hotovosti a bezhotovostnej platby – napr. platobná karta + hotovosť, alebo stravné lístky/darčekové poukážky + hotovosť – zaokrúhli sa len tá časť sumy, ktorá pripadá na platbu v hotovosti.

Príklad: konečná suma nákupu bude v hodnote 36,99 EUR:

  • Hotovosť + platobná karta: 30 EUR zaplatí v hotovosti a 6,99 EUR zaplatí platobnou kartou – konečná suma nákupu sa nezaokrúhľuje.
  • Stravné lístky/darčekové poukážky a pod. + hotovosť: 30 EUR zaplatí stravnými lístkami, darčekovými poukážkami a podobne a 6,99 EUR zaplatí hotovosťou – zaokrúhlenie na 7,00 zaplatené hotovosťou.
  • Stravné lístky/darčekové poukážky + platobná karta: konečná suma nákupu sa nezaokrúhľuje.
  • Obmedzenia pri platbe: platí právo neprijať pri jednej platbe viac ako 50 kusov euromincí (akejkoľvek nominálnej hodnoty); to však neplatí pre Národnú banku Slovenska, banky, iných poskytovateľov platobných služieb a poštové podniky.

Ostávajú v platnosti

Netreba zabúdať, že 1- a 2- centové euromince zostávajú naďalej zákonným platidlom, nie je ich potrebné osobitne vymieňať. Ak by však predsa len občan, obchodník, mal záujem tieto mince vymeniť, je to možné či už v NBS alebo aj v bankách za obvyklých podmienok pre výmenu peňazí; NBS neúčtuje pri výmene 1- a 2- centových mincí poplatok.

Obmedzenie používania 1- a 2- centových euromincí v hotovostnom peňažnom obehu zavedením princípov zaokrúhľovania platí už v piatich krajinách eurozóny: Fínsko, Holandsko, Belgicko, Írsko a Taliansko.

Daniari spustili aplikáciu

Finančná správa dnes zverejnila novú aplikáciu Virtuálna registračná pokladnica 2 (VRP 2) na evidenciu tržieb, ktorá bude mať aj funkciu zaokrúhľovania. Zaokrúhľovanie sa totiž bude týkať aj obchodníkov, ktorí si musia na zaokrúhľovanie platieb pripraviť. Musia totiž upraviť svoje systémy, aby zaokrúhľovanie mohli uplatniť.

Aplikáciu VRP 2 si môžete stiahnuť z platformy Google Play, dostupná je aj cez webové rozhranie. Aplikáciu pre operačné systémy Android 5 a vyššie si klienti môžu stiahnuť z platformy Google Play, dostupná aj cez webové rozhranie.

V prvej fáze programovania bol dôraz kladený na podporu tlače pokladničných dokladov, preto nie je VRP 2 zatiaľ dostupná pre iOS zariadenia. Ak si podnikatelia nastavia ceny tak, že nepodliehajú zaokrúhľovaniu, tak budú môcť dočasne používať aj pôvodnú aplikáciu Pokladnica.

Stará aj nová

Aplikácie je možné simultánne používať, avšak používateľ nemôže byť prihlásený do oboch naraz. Finančná správa odporúča užívateľom, aby si stiahli a používali novú aplikáciu VRP 2, pretože súčasnú aplikáciu Pokladnica plánujú daniari čoskoro odstaviť z prevádzky.

VRP 2 disponuje všetkými dôležitými funkciami ako aplikácia Pokladnica. Podporuje tlač na termotlačiarňach, skenovanie EAN kódov, prihlasovanie biometriou a obsahuje aj dlaždice najpoužívanejších tovarov a služieb.

Prínosom je zapracovanie responzívneho dizajnu, ktorý robí použitie aplikácie komfortnejším, napr. aj pri použití webového rozhrania na mobilnom telefóne. Na špecializovanej podstránke na portáli finančnej správy nájdu podnikatelia všetky dôležité informácie. Zverejnená je aj používateľská príručka a ďalšie infomateriály.

Úrokové sadzby Európskej centrálnej banky boli desať rokov extrémne nízke a dokonca záporné. To sa môže už o pár dní zmeniť. Centrálne banky okolitých štátov už niekoľko mesiacov bojujú s vysokou infláciou aj zvyšovaním úrokových sadzieb. Nedávno zvyšovala úroky napríklad aj Česká národná banka. Tá už základnú úrokovú sadzbu dvihla na viac ako 5%.

V úzadí sa zatiaľ držala Európska centrálna banka, ktorá sa zatiaľ k zvýšeniu základných úrokových sadzieb neodhodlala. Lenže Peter Kažimír, guvernér slovenskej centrálnej banky a člen rady guvernérov ECB, na blogu naznačil zvyšovanie základných sadzieb.

Brzdia infláciu

ECB drží základnú depozitnú sadzbu na hodnote mínus 0,5% a to sa už v júli zrejme zmení. Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová už skorej upozornila, že ECB plánuje sprísniť menovú politiku a do konca roka zvýšiť základné úrokové sadzby. Lenže ku zvýšeniu úrokových sadzieb nakoniec ECB pristúpi skorej.

Zvýšenie základných úrokových sadzieb sa potom premietne do zvýšenia úrokov na vkladoch v bankách, ale hlavne sa prejaví zvýšením úrokových sadzieb na úveroch. Viac budú za úvery platiť domácnosti aj firmy a to by mohlo pribrzdiť infláciu, ktorá je rekordne vysoká aj na Slovensku.

„Po dekáde s nulovými a zápornými sadzbami začíname otáčať kormidlo a vyzerá to tak, že sa na jeseň vrátime do pozitívneho teritória. Tu mám, samozrejme, na mysli našu kľúčovú depozitnú sadzbu, ktorá je dnes na úrovni -0,50%. Prísnejšia menová politika, alebo ak chcete, vyššie úrokové sadzby, sa pretavia do vyšších úrokov na hypotékach, na podnikateľských či spotrebiteľských úveroch. Neprichádza však žiaden šialený skokový, ani raketový rast úrokov,“

UVIEDOL NA BLOGU GUVERNÉR NBS PETER KAŽIMÍR.

Spotrebu domácností aj firiem teraz poháňajú lacné peniaze, ktoré do ekonomiky pumpovala Európska centrálna banka. Úroky na hypotékach na Slovensku rastú už niekoľko mesiacov a nedá sa čakať, že by v najbližších mesiacoch úrokové sadzby hypoték začali klesať. Skôr naopak úrokové sadzby hypoték budú rásť aj v nasledujúcich mesiacoch a rásť môžu začať aj úroky na spotrebných úveroch pre domácnosti. Viac si priplatia aj firmy a podnikatelia.

Vysoká inflácia

Prvé zvýšenie základnej úrokovej sadzby nebude razantné. Podľa Petra Kažimíra príde k zvýšeniu základnej depozitnej úrokovej sadzby o 0,25% a sadzba teda zatiaľ ostane na zápornej hodnote mínus 0,25%.

„V lete začíname s postupným sprísňovaním menovej politiky a prvým očakávaným krokom bude zvýšenie o 0,25 %. Príčin je viacero, tou hlavnou a najdôležitejšou je silný rast cien a riziká s tým spojené. Inflácia na Slovensku je dvojciferná a je viac než pravdepodobné, že dvojciferná ostane aj na budúci rok,“

uviedol Kažimír.

Aj ECB sa zvyšovaním úrokových sadzieb snaží krotiť dvojcifernú infláciu, ktorá postihla Slovensko a mnohé krajiny Európskej únie. Vysoká inflácia čaká EÚ ešte aj budúci rok. Inflácia zrejme aj v budúcom roku bude dosahovať dvojcifernú hodnotu.

„Dôvodov je hneď niekoľko a viac k tomu nájdete na našom webe. Hlavnou príčinou rastúcich cien v eurozóne sú aj naďalej vyššie náklady na energie. Výrazne však rastú i ceny potravín a mnohých ďalších tovarov a služieb. Inflácia v eurozóne, aj u nás doma, je oveľa, oveľa vyššia, ako by sme chceli, a vysoká ešte určitý čas zostane,“

doplnil Kažimír.

Ďalšie na jeseň

Lenže letné zvýšenie základných úrokových sadzieb nebude určite jediné. ECB bude zvyšovať sadzby aj v nasledujúcich mesiacoch. Peter Kažimír už upozornil, že ďalšie zvýšenie základných sadzieb príde na jeseň. Dôvodom tlaku na zvyšovanie úrokových sadzieb je aj vojna na Ukrajine.

Inflácia na Slovensku (zdroj: Štatistický úrad SR)

„Popri vysokej inflácii bude v blízkej budúcnosti rásť ekonomika pomalšie než sme očakávali. Brzdí ju vojna na Ukrajine, vysoké náklady na energie a väčšia neistota. K prehĺbeniu problémov v medzinárodnom obchode zároveň neustále prispievajú pandemické reštrikcie v Číne,“

UPOZORNIL KAŽIMÍR.

Kažimír na blogu upozornil aj na ďalšie zvyšovanie sadzieb na jeseň, keď už podľa neho bude potrebné pristúpiť k razantnejšiemu zvýšeniu základných sadzieb. Kažimír predpokladá zvýšenie úrokovej sadzby o 0,5% na jeseň. Základná depozitná sadzba by sa tak dostala zo zápornej hodnoty mínus 0,25% na kladnú hodnotu 0,25%.

„Letom sa však nič nekončí, len začína. Na jeseň, konkrétne v septembri, budeme pokračovať so zvyšovaním sadzieb a tu už jednoznačne vidím potrebu zrýchliť tempo a doručiť zvýšenie o 0,50%. Je z môjho pohľadu rozumnejšie konať preventívne, než sa potom chytať za hlavu, prečo sme otáľali. Prichádzajúce dáta ma len utvrdzujú v tom, že nie je dôvod váhať. Záporné úrokové sadzby musia byť v septembri minulosťou,“

DOPLNIL KAŽIMÍR.

Až v roku 2024

Lepšie to však nebude ani v budúcom roku, keď NBS predpokladá rovnako dvojcifernú infláciu. Guvernér NBS upozorňuje, že nás čakajú štvrťroky slabého ekonomického rastu. Ekonómovia varujú, že môže prísť až k recesii.

„Ideme sprísňovať monetárnu politiku v čase ekonomického ochladenia. Bez ohľadu na súčasné nastavenie menovej politiky nás čakajú štvrťroky slabého rastu, možno v niektorých krajinách eurozóny aj prechodné obdobie mierneho poklesu,“

uviedol Peter Kažimír.

Zlepšenie podľa Kažimíra môže prísť až v roku 2024, ktorý by mal byť priaznivejší. Inflácia by mala klesnúť a mal by sa opäť naštartovať hospodársky rast. To je dobrou správou pre domácnosti aj firmy.

„Najdôležitejšie však je, že v horizonte roku 2024 a ďalej to pre ekonomiku vyzerá priaznivo, čo je dobrá správa tak pre trh práce, ako aj pre rozpočet domácností,“

uviedol guvernér NBS Peter Kažimír.

NBS navrhuje čiastočne upraviť ukazovateľ celkovej zadlženosti k príjmu (DTI) pre úvery zasahujúce do dôchodku.

Podľa Národnej banky Slovensko (NBS) nebude mať v súčasnosti táto úprava takmer žiadny vplyv na trh, avšak predíde to tomu, aby ľudia odchádzali do dôchodku s príliš veľkými hypotékami.

Bolo otvorené pripomienkové konanie príslušných noviel opatrení NBS s dátumom ukončenia 17. júna 2022. Ich účinnosť sa navrhuje od 1. októbra 2022. Ak návrh úprav prejde, tak sa pre niektorých výrazne sťaží prístup k úverom. Problémom môže byť potom napríklad aj refinancovanie hypotéky z jednej banky do druhej.

Ako sa zmenia pravidlá poskytovania úverov?

Ak úver presahuje do dôchodku, bude mať upravený limit na celkovú zadlženosť k príjmu. Nastavenie limitu vychádza z aktuálnej praxe na trhu. Vplyv na aktuálne poskytované úvery bude preto minimálny. Aj v súčasnosti sa s rastúcim vekom znižuje celková zadlženosť k príjmu.

Nezavádza sa žiadny vekový strop ani sa nezakazuje poskytovanie úverov na dôchodku.

Treba sa obávať zhoršenej dostupnosti hypoték?

Nie. Táto úprava je navrhnutá tak, aby pôsobila predovšetkým preventívne a obmedzila kumuláciu rizík v budúcnosti. Vplyv na aktuálny trh úverov by mal byť minimálny. Dnes ešte pristupujú viaceré banky k strieborným hypotékam relatívne zodpovedne, ale silný konkurenčný tlak ich núti postupne uvoľňovať štandardy, čomu chce NBS do budúcna zabrániť.

Aké najvyššie DTI bude možné získať?

Hlavný limit DTI je určený vzorcom a vyjadruje maximálny násobok ročného príjmu. Pre zjednodušenie je možné využiť nasledujúcu tabuľku:

VekLimit (DTI)
Do 40 rokov8
41 rokov7,75
42 rokov7,50
43 rokov7,25
44 rokov7
45 rokov6,75
46 rokov6,50
47 rokov6,25
48 rokov6
49 rokov5,75
50 rokov5,50
51 rokov5,25
52 rokov5
53 rokov4,75
54 rokov4,50
55 rokov4,25
56 rokov4
57 rokov3,75
58 rokov3,50
59 rokov3,25
60 rokov3
61 rokov2,75
62 rokov2,50
63 rokov2,25
Od 64 rokov2

Príklad: Klient vo veku 45 rokov s mesačným čistým príjmom 1 000 € si teda môže zobrať maximálny úver vo výške 6,75 x 12 mesiacov x 1 000 € = 81 000 €.

Budú existovať aj výnimky?

Existujúce výnimky zostávajú nezmenené. Naďalej zostáva v platnosti výnimka, ktorá umožňuje poskytnúť 5 % úverov s DTI nad hlavným limitom. Zachováva sa aj dodatočná výnimka pre mladých klientov do 35 rokov. Poskytovanie výnimiek je v kompetencii bánk.

Prečo sa súčasné pravidlá menia?

Súčasné pravidlá sú pri väčšine úverov dobre nastavené. Riziká však NBS vidí pri úveroch presahujúcich do dôchodkového veku. Pri nich boli pravidlá doteraz stanovené pomerne voľne. Silná konkurencia však núti banky stále viac posúvať hranice.

Na Slovensku tak vznikol trend posúvania splatnosti hypoték do vysokého veku, neraz až po sedemdesiatke. Špeciálne sa to týka opakovaného navyšovania úverov pri refinancovaní. Až štvrtina dlžníkov má dnes vyšší dlh ako pred troma rokmi, a to napriek pravidelným splátkam. Pri prechode na dôchodok však nárazovo poklesne príjem a môžu nastať problémy so splácaním úveru.

Výška úverov klientom v strednom veku rastie výrazne rýchlejšie ako ich príjmy. Hlavným cieľom úpravy regulácie je zabrániť pokračovaniu takýchto rizikových trendov do budúcnosti.

Pred zvýšeným rizikom varuje aj Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB).

Koho sa obmedzenie bude týkať?

NBS v žiadnom prípade nechce plošne obmedzovať trh. Obmedzenie sa týka len malej časti úverov, pri ktorých NBS vidí rastúce riziko. Ide o úvery, ktoré budú splácané aj na dôchodku a zároveň je ich výška v porovnaní s príjmom príliš vysoká. Inými slovami, regulácia sa podľa NBS dotkne približne len 1 z 20 klientov. Títo klienti si budú môcť zobrať v priemere o 15 % nižší úver, než ako si bežne brali dnes.

Čo sa tým získa?

Pomerne výrazne sa zníži pravdepodobnosť finančných ťažkostí na dôchodku. Cieľom je vyhnúť sa tomu, aby si ľudia niesli do dôchodku dlhové bremená, ktoré budú pre nich priveľké. Na jednej strane to chráni klientov, ktorí by inak boli ohrození stratou bývania. Na druhej strane sú nízke zlyhania úverov prospešné aj pre finančnú stabilitu a zdravie celého bankového sektora.

Čo sa tým stratí?

Opatrenia sú preventívne a vplyv na aktuálny trh bude minimálny. Týka sa len malej časti súčasných úverov, a aj to len okrajovo.

Očakáva sa veľmi mierne spomalenie celkového rastu úverov v bankovom sektore. Úvery však rastú rýchlo a mierne spomalenie ich rastu je preto pre finančnú stabilitu skôr prospešné.

Čo by sa stalo, keby NBS nezasiahla?

Návrh opatrení NBS nemá takmer žiadny vplyv na aktuálny trh, ale predchádza budúcim rizikám. Trend posúvania splatnosti úverov do dôchodkového veku však stále pokračuje. Čím neskôr by NBS zasiahla, tým prísnejšie opatrenia by bolo potrebné zaviesť.

Ako to ovplyvní mladých, ktorí potrebujú bývanie?

Návrh opatrení NBS sa netýka klientov mladších ako 40 rokov (vrátane), ktorých úvery nepresahujú do dôchodku.

Týkajú sa zmeny aj spotrebiteľských úverov?

Bežné spotrebiteľské úvery prakticky nebudú zasiahnuté. Kvôli obchádzaniu pravidiel je však potrebné rovnako upraviť pravidlá pre úvery na bývanie aj pre spotrebiteľské úvery. V praxi budú zmeny mať vplyv len na hypotéky, prípadne dofinancovanie hypoték spotrebiteľskými úvermi. Spotrebiteľské úvery, ktoré nepresahujú do dôchodku, nebudú dotknuté vôbec.

Od kedy začnú nové pravidlá platiť?

Účinnosť nových pravidiel sa navrhuje od 1. októbra 2022.

Rast spotrebiteľských cien v marci výraznejšie zrýchlil a mierne sa zrýchlil aj v apríli, kedy dosiahol nové historické maximum 7,5%. Zvýšenie inflácie ovplyvnili predovšetkým ceny energií, ktoré sú zodpovedné približne polovicu celkového cenového rastu.

Najrýchlejšie sa do spotrebiteľských cien premietajú ceny ropy prostredníctvom cien palív. Postupne sú však, v závislosti od frekvencie úpravy regulovaných cien energií v jednotlivých krajinách eurozóny, zasiahnuté aj ostatné kategórie energií ako elektrina, plyn, teplo.

Aj potraviny

Pri energiách to nekončí, zrýchľuje sa aj rast cien potravín. Drahšie energie sa premietajú aj do vyšších nákladov firiem a ich predajných cien.

Príkladom môže byť napríklad výroba umelých hnojív, kde sa vo veľkej miere používa zemný plyn. Ceny hnojív tak od začiatku roku 2021 vzrástli až o 140%.

Zvyšujú sa tak náklady v rastlinnej i živočíšnej výrobe a to sa postupne prelieva do spotrebiteľských cien potravín. Kým ešte v apríli minulého roka bola inflácia potravín prakticky nulová, dnes predstavuje takmer 6%.

A čo zvyšné tovary a služby?

Inflácia bez cien energií a potravín dosahuje 3,5% a takisto sa nachádza na maximách. Aj v jej vývoji možno cítiť drahé energie, najmä v cenách služieb spojených s dopravou.

Zrýchľovanie jadrovej inflácie súvisí aj s otváraním ekonomiky po pandémii (služby súvisiace s rekreáciou) ale aj s globálnym výpadkom viacerých vstupov vo výrobe tovarov.

Tie spôsobujú zaostávanie ponuky za dopytom, čo podporuje rast cien. Značná časť inflácie je takto dovážaná zo zahraničia.