Archív pre zančku: NBS

Iba tri slovenské banky dokázali vo februári zvýšiť svoj trhový podiel v úveroch na bývanie. Ostatným bankám trhový podiel v úveroch na bývanie medzimesačne klesol. V dobe rastúcich úrokových sadzieb hypoték sa objem nových úverov na bývanie znižuje.

Slovenské banky vo februári tohto roka poskytli iba 124 miliónov eur nových úverov na bývanie. Objemy nových úverov na bývanie postupne klesajú od júla minulého roka, keď sa naplno prejavilo zdražovanie hypoték.

Úrokové sadzby hypotekárnych úverov a úverov na bývanie sústavne rastú už viac ako rok a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by malo prísť k zmene a úrokové sadzby hypoték by mali začať klesať. Práve naopak. Európska centrálna banka (ECB) upozorňuje, že úrokové sadzby budú rásť aj v nasledujúcich mesiacoch. Do konca roka zrejme ECB nezastaví navyšovanie základných úrokových sadzieb od ktorých sa odvíjajú aj úrokové sadzby komerčných úverov a úverov na bývanie.

Boj s infláciou

Rastúce úrokové sadzby znamenajú, že Slováci si od banky môžu požičať menej peňazí. Aj to spôsobuje spomaľovanie financovania. ECB sa snaží zvyšovaním úrokových sadzieb bojovať s vysokou infláciou, ktorá trápi nie len Slovensko už od konca roka 2021. Lenže vyššie úrokové sadzby hypoték znamenajú aj výrazne vyššie výdavky na splácania úverov.

Banky v minulom roku v rovnakom období poskytli dvakrát viac úverov ako tento rok. V roku 2022 poskytli banky vo februári celkom 255 miliónov eur v nových úveroch na bývanie. Tento rok už objem nových úverov na bývanie klesol len na 124 miliónov eur.

S rastom úrokových sadzieb sa musia vysporiadať aj mnohé slovenské domácnosti, ktorým tento rok príde oznámenie o novej úrokovej sadzbe na ich hypotéke. Zvyšovanie úrokových sadzieb sa už prejavilo aj v poklese cien nehnuteľností, ktorých cena v posledných mesiacoch začala padať.

Nová metodika

V enormne ťažkom období väčšine slovenských bánk trhový podiel v úveroch na bývanie vo februári opäť klesol. Národná banka Slovensko (NBS), ktorá štatistiku úverov na bývanie každý mesiac zverejňuje, od tohto roka zmenila metodiku výpočtu a do výpočtov zahrnula iné druhy úverov na bývanie.

Dáta z tohto roka a z minulého roka teda nie je možné medzi sebou porovnávať. Zmena metodiky zároveň spôsobila aj zmenu poradia bánk v úveroch na bývanie. Tatra banka, ktorá v minulom roku stratila pozíciu trhovej trojky, sa po zmene metodiky dostala opäť na tretiu priečku a prebehla slovenskú ČSOB.

ČSOB sa ako jedinej slovenskej banke v minulom roku poradilo rásť každý mesiac v roku. ČSOB po spojení s bývalou OTP Bankou predbehla práve Tatra banku. Po zmene metodiky sa však ČSOB prepadla opäť na štvrté miesto. NBS už čísla podľa pôvodnej metodiky nezverejňuje vôbec a prepočítala dokonca aj už zverejnené dáta za január, ktoré zverejnila NBS ešte podľa pôvodnej metodiky.

Trojica bánk

Nová metodika síce zamiešala poradím bánk, ale aj tak väčšina bánk zaznamenala pokles trhového podielu v úveroch na bývanie. Vo februári dokázala rásť len trojica slovenských bánk – ČSOB, Slovenská sporiteľňa a UniCredit Bank,

Najvýraznejší rast trhového podielu v úveroch na bývanie zaznamenala slovenská pobočka českej UniCredit Bank. Banke vo februári trhový podiel v úveroch na bývanie narástol o 0,04 percenta na 5,14 percenta.

Trhový podiel vo februári rástol aj najväčšej slovenskej hypotekárnej banke – Slovenskej sporiteľni. Najväčšej slovenskej hypotekárnej banke trhový podiel v úveroch na bývanie vzrástol o 0,02 percenta na 24,52 percenta.

Najmenší rast trhového podielu v úveroch na bývanie zaznamenala slovenská ČSOB. Trhový podiel v úveroch na bývanie jej narástol len o 0,01 percenta na 14,26 percenta.

Ostatné padali

Väčšine slovenských bánk sa však nedarilo a ich trhový podiel v úveroch na bývanie klesal aj vo februári. Najviac stratila Prima banka, ktorej trhový podiel v úveroch na bývanie medzimesačne klesol o 0,04 percenta na 11,09 percenta. Prima banka bola v minulosti zameraná hlavne na refinancovanie úverov z iných bánk, ktoré sa však pre vysoké úrokové sadzby prakticky zastavilo. Prima banka rýchlo strácala klientov aj v minulom roku. Banka je zameraná hlavne na krátke fixácie, ktoré sú však v dobe rastúcich úrokových sadzieb hypoték rizikové.

Druhý najväčší prepad trhového podielu v úveroch na bývanie zaznamenala Tatra banka, ktorej trhový podiel v úveroch na bývanie klesol o 0,03 percenta na 15,36 percenta. Tatra banka tak nepomohla ani zmena metodiky výpočtu a už niekoľko rokov zaznamenáva sústavný pokles trhového podielu v úveroch na bývanie.

V prípade ostatných slovenských bánk išlo o menšie poklesy – dvojica bánk stratila 0,01 percenta. Išlo o menšiu mBank (1,12 percenta) a druhú najväčšiu hypotekárnu banku VÚB (19,41 percenta). Bez zmeny potom ostal trhový podiel v úveroch na bývanie v prípade menšej 365 bank, ktorá má trhový podiel pod tromi percentami.

Rastúce úroky

Nových úverov na bývanie sa poskytuje výrazne menej a to najmä pre rastúce úrokové sadzby hypoték. V minulom mesiaci dvíhali úrokové sadzby viaceré slovenské banky a to ešte pred rozhodnutím ECB o ďalšom zvýšení úrokových sadzieb o 0,50 percenta.

Medzimesačne rástli úrokové sadzby pri všetkých typoch úrokových sadzieb. Najrýchlejšie rástli pohyblivé úrokové sadzby a úrokové sadzby pri fixáciách do jedného roka, ktoré medzimesačne stúpli až o 0,50 percenta. Práve krátke fixácie úrokových sadzieb sú v dobe rastúcich úrokových sadzieb úverov na bývanie rizikové.

Úrokové sadzby však rástli pri všetkých fixáciách. Najpomalšie rástli v prípade úrokových sadzieb fačovaných od jedného do päť rokov, kde sa vo februári priemerná úroková sadzba zvýšila o 0,17 percenta.

V prípade fixácie úrokovej sadzby v pásme od päť do desať rokov rástli priemerné úrokové sadzby úverov na bývanie o 0,25 percenta. Úrokové sadzby fixované na desať a viac rokov potom v priemere rástli o 0,22 percenta.

Zlú správu priniesli analytici Národnej banky Slovenska, ktorí varujú pred dvomi rokmi rastúcich cien. Inflácia navyše môže dosiahnuť dvojciferné hodnoty.

Vysokú infláciu tu máme posledných niekoľko mesiacov. Rastú ceny v obchodoch a už niekoľko mesiacov sústavne rastú aj ceny energií. Rastú aj ceny benzínu a nafty.

Rast cien sa v nasledujúcich mesiacoch nespomalí, ale naopak sa ešte zrýchli. Ceny porastú rýchlejšie aj pre vojnu na Ukrajine. Vysoká inflácia môže potom negatívne ovplyvniť aj hodnotu peňazí na účtoch. Viac peňazí by ľudia mali smerovať hlavne do výnosnejších foriem investovanie ako sú napríklad podielové fondy.

Cenami však výrazne smerom nahor pohne aj vojna na Ukrajine, ktorá je obrovskou humanitárnou katastrofou. Navyše prináša aj významné nepriaznivé ekonomické efekty v celosvetovom meradle.

„Je zrejmé, že tento vývoj pribrzdí zotavenie svetovej aj slovenskej ekonomiky. Na druhej strane sa globálne inflačné tlaky ešte zvýšia. Ekonomický výhľad vo svete i doma je opäť poznačený obrovskou mierou neistoty. V týchto podmienkach je užitočné uvažovať o rôznych možných scenároch vývoja a miestami vybočiť zo zabehaných metód analýzy vývoja v ekonomike,“

UVIEDLA V SPRÁVE NBS PO ROKOVANÍ BANKOVEJ RADY.

Analytici NBS predpokladajú, že inflácia bude rásť v nasledujúcich mesiacoch naďalej a navyše dosiahne dvojciferné hodnoty. Priemerná inflácia by mohla zrýchliť z dnešných úrovní okolo 8 % až na 10 až 14 % v roku 2023. Hlavnou príčinou je očakávaný vývoj cien energií, ktoré vojna na Ukrajine ženie smerom nahor.

„K pomalšiemu rastu prispeje aj slabnúca kúpyschopnosť obyvateľstva a opätovné zhoršenie situácie v dodávateľsko-odberateľských reťazcoch v priemysle. Navyše ekonomická aktivita sa utlmí v dôsledku výpadku obchodu s Ruskom a Ukrajinou. Očakávaný vývoj cien komodít sa v porovnaní so zimou 2021 revidoval výrazne smerom nahor, a to nielen v súvislosti so stupňovaním globálneho politického pnutia. Návrat fungovania svetových dodávateľsko-odberateľských reťazcov k normálu sa tiež odďaľoval. Podobný vývoj by sme teda sledovali, aj keby sa vojna na Ukrajine nezačala,“

UVIEDLA V SPRÁVE NBS.

Hospodárenie verejného sektora sa v danej situácii podľa analytikov NBS nebude v dohľadnej dobe zlepšovať. Deficit verejných financií by mal byť v roku 2024 v rozpätí 4 až 6 % HDP.

Okrem pribrzdenia ekonomiky bude na vývoj verejných financií podľa NBS vplývať aj príchod utečencov z Ukrajiny a potreba poskytnúť im útočisko, živobytie a prístup k verejným službám.

„Vzhľadom na demografickú štruktúru utečencov vstúpi z nich pravdepodobne len pomerne malá časť aktívne na trh práce. Aktuálny vývoj znamená obrovskú výzvu pre verejné politiky. Zmiernenie dosahov vojny na Ukrajine na ekonomiku si vyžiada účinné zásahy viacerých inštitúcií,“

DOPLNILI ANALYTICI NBS.  

ECB začala s postupným znižovaním miery podpory, ktorú dodáva pre fungovanie ekonomiky eurozóny počas pandémie. S postupnou normalizáciou začínajú finančné trhy očakávať zvyšovanie úrokových sadzieb.

„Menová politika nevie ovplyvniť politickú situáciu a globálny vývoj cien energií. Vie však účinne konať, aby akokoľvek vypuklý vývoj v dôsledku globálnych šokov neviedol k trvalým inflačným tlakom v ekonomike. Finančné trhy naďalej očakávajú aj napriek dnešnej volatilite a neistote postupný pokles inflácie v eurozóne k cieľu ECB na úrovni 2 % v nasledujúcich rokoch,“

PREDPOKLADAJÚ ANALYTICI NBS.

Prudký rast cien energií a potravín bude podľa NBS doliehať osobitne ťažko na niektoré zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú ľudia v hmotnej núdzi, osamelí dôchodcovia, mnohopočetné rodiny alebo rodiny s jedným dospelým.

„Adresná pomoc z verejného rozpočtu by bola nielen dôležitým sociálnym opatrením na zmiernenie následkov rastu cien, ale znamenala by aj stimul pre slabnúci dopyt v ekonomike. Vplyv vojny a súvisiacich obmedzení medzinárodného obchodu je z pohľadu ekonomiky Slovenska významný, ale zvládnuteľný. Vplyv na jednotlivé firmy však môže byť dramatický až likvidačný, pričom nie všetky súvislosti takéhoto vývoja máme zapracované v scenároch možného vývoja. Účinná štátna pomoc bude v takýchto prípadoch nevyhnutná,“

SPRESŇUJÚ ANALYTICI NBS.

Slovensko stojí podľa analytikov NBS pred veľkou výzvou zvýšiť odolnosť ekonomiky voči nečakaným aj očakávaným (napr. klimatickým) vonkajším vplyvom. Pandémia ponúkla viacero lekcií pre zdravotníctvo, školstvo a verejnú správu, z ktorých je potrebné sa poučiť.

Posledné udalosti tlačia do popredia potrebu novej energetickej stratégie a priemyselnej politiky. Plánovaný rast čerpania eurofondov vrátane prostriedkov z Plánu obnovy sú podľa NBS nielen silným prvkom pre elimináciu negatívnych dôsledkov globálneho spomalenia, ale aj príležitosťou naštartovať takéto zmeny.

„Začlenenie čo najväčšieho počtu ukrajinských utečencov do pracovného procesu je veľkou príležitosťou pre slovenský trh práce, ktorý trápi v mnohých oblastiach akútny nedostatok pracovnej sily. Pružnejší prístup legislatívy a verejných inštitúcií k tejto agende bude nevyhnutný. Vzhľadom na štruktúru populácie utečencov, v ktorej dominujú ženy s deťmi, je dôležitým predpokladom ich ekonomickej aktivity dostupnosť verejných služieb starostlivosti o deti a ich vzdelávanie. Existujúci priestor vo verejných financiách je potrebné využiť na účinnú pomoc vo vyššie spomínaných oblastiach,“

VARUJÚ ANALYTICI NBS.

Verejné financie však budú podľa NBS po tejto kríze opäť v ešte viac zraniteľnej pozícii. Do budúcna bude potrebný dôveryhodný plán konsolidácie verejných financií.

Dôsledná implementácia výdavkových limitov do rozpočtového procesu dlhodobo pomôže konsolidácii a posunie kvalitu verejných financií o stupienok vyššie. V tomto úsilí by vláda podľa NBS poľaviť nemala.