Archív pre zančku: Internet

Banky denne kontaktujú tisíce klientov, ale občas vám z banky nemusí volať skutočný pracovník banky, ale podvodník. Podvodníci sa snažia z dôverčivých ľudí vytiahnuť peniaze aj vydávaním sa za pracovníka banky.

Scenár býva často rovnaký – kontaktuje vás údajný zamestnanec banky, ktorý vás upozorní na možný „neštandardný pohyb“ na vašom účte. Aby ste peniaze ochránili máte ich previesť na iný účet alebo vybrať v hotovosti a odovzdať podvodníkovi.

Podvodníci potom často skúšajú najmä od dôverčivých dôchodcov získať peniaze aj pod zámienkou zranenia ich rodinných príslušníkov. Vylákať peniaze sa potom napríklad snažia aj pod zámienkou policajného vyšetrovania. Bežné sú potom aj telefonáty podvodníkov, ktorí sa vydávajú za zamestnancov banky.

Overenie v aplikácií

Jednoducho si teraz budú môcť pravosť telefonátu z banky overiť klienti Tatra banky. Tá teraz spustila novinku, kedy je možné hovor z banky jednoducho overiť pomocou špeciálneho kódu. Klienti Tatra banky ho nájdu v mobilnej aplikácii alebo v internetovom bankovníctve spolu s informáciou o mene zamestnanca banky a tiež čase kontaktovania.

[totalpoll id=“100039212″]

Klienti Tatra banky priamo v aplikácii alebo v internet bankingu v správach uvidia jedinečný kód, ktorý im pracovník banky musí pri hovore na ich žiadosť povedať. Takto ľahko a bezpečne si teda klient vie overiť, že telefonuje skutočne s pracovníkom Tatra banky.

„Počas každého telefonátu, ktorý banka uskutoční, obdrží klient správu do schránky správ v mobilnej aplikácii Tatra banka a Internet bankingu. Jej obsahom bude informácia o mene pracovníka banky, dátume a čase telefonátu a číselnom kóde. Tento kód bude poznať len pracovník banky a klient. Klient si preto jednoducho overí, či prebiehajúci hovor je podvodný alebo skutočne hovorí s pracovníkom banky. Postačuje, ak sa volajúceho opýta na číselný kód, ktorý poznajú iba oni dvaja, a tým si overí pravosť telefonátu,“

UVÁDZA TATRA BANKA NA BLOGU.

Ukončite hovor

Tatra banka upozorňuje, že ak volajúci nebude poznať kód alebo vás bude akýmikoľvek spôsobmi presviedčať o pravosti telefonátu aj bez nutnosti poznania kódu, tak by ste mali ukončiť akúkoľvek ďalšiu komunikáciu a v žiadnom prípade neposkytovať osobné alebo prihlasovacie údaje.

„Ukončiť komunikáciu by mal klient aj v prípade, ak správu dostal formou SMS správy, mailu alebo iného komunikačného kanálu, keďže je kód zasielaný výlučne prostredníctvom mobilnej aplikácie Tatra banka alebo Internet bankingu,“

DOPĹŇA TATRA BANKA.

Zatiaľ sama

Tatra banka je zatiaľ jedinou slovenskou bankou, ktorá takto umožňuje ľahko overiť totožnosť zamestnanca banky pri telefonáte. Počty podvodov síce klesajú, ale podvody sú sofistikovanejšie. Odhaliť podvod nie je také jednoduché ako v minulosti. Podvodníci hľadajú stále nové spôsoby ako dostať z peňaženiek dôverčivých ľudí často nemalé peniaze.

Polícia o podvodoch pravidelne informuje, ale častým terčom podvodníkov sú najmä dôchodcovia. Práve pre dôchodcov nie je novinka v prípade Tatra banky určená. Overenie je možné len cez aplikáciu a internet banking. Tí si však môžu pravosť telefonátu overiť napríklad zavolaním na kontaktné centrum banky.

Vishing: hovor z banky alebo od podvodníka? Celospoločenským prechodom do digitálneho priestoru sa novým podmienkam prispôsobujú aj podvodníci. Hľadajú a nachádzajú nové spôsoby, ako získať cudzie peniaze. Stále častejšie sa pritom objavujú podvodné telefonáty, v ktorých sa útočník pokúša navodiť dojem telefonátu z banky alebo od inej autority. Zároveň platí, že podvodné hovory sú čoraz sofistikovanejšie. Nie je nič neobvyklé, že číslo, z ktorého útočníci volajú, sa volanému zobrazí s názvom call centra banky. Rozlíšiť, či ide o reálnu komunikáciu s bankou, alebo o podvod, je preto pre klienta banky veľmi náročné.

Dôveruj, ale preveruj

Pri akomkoľvek telefonáte z banky by ste si mali overiť totožnosť pracovníka. Banka po vás v telefóne nebude chcieť nikdy vaše citlivé osobné údaje. Pracovník banky tak od vás nebude chcieť napríklad celé číslo platobnej karty alebo napríklad vaše rodné číslo.

Rovnako banka od vás nebude žiadať prístupové údaje do internet bankingu. Spozornieť by ste mali aj v prípade, keď od vás volajúci žiada vybrať alebo previesť hotovosť. Banka vie účet zablokovať a zabrániť tak neoprávneným transakciám na účte v prípade, keď má pochybnosti o realizovaných transakciách.

Ak vám teda bude volať pracovník banky so žiadosťou o prevod peňazí alebo ich výber, aby ste ich ochránili pred podvodníkmi, ide o podvodníkov, ktorí sa k vaším peniazom naopak snažia týmto spôsobom dostať.

Overiť totožnosť pracovníka banky si môžete napríklad na call centre vašej banky. Jedným telefonátom tak môžete ochrániť vaše peniaze.

Pozor na karty aj internet banking

Podvodníci sa okrem telefonátu snažia z dôverčivých ľudí peniaze vylákať aj inými formami. Tradične ide o zneužitie platobných kariet a bežne sa podvodníci snažia dostať aj k prihlasovacím údajom do internet bankingu. Peniaze potom často končia na zahraničných účtoch odkiaľ je prakticky nemožné ich dostať späť.

Pozor by ste si však mali dávať aj v prípade, keď niečo inzerujete na niektorých inzertných portáloch. Aj tu sa môžete stretnúť s podvodmi. Napríklad vám útočník pošle správu cez WhatsApp so záujmom o inzerovaný tovar. Ako formu prevodu peňazí vám ponúkne prevod „cez kuriérsku spoločnosť“. Nič také však neexistuje – komunikáciu ukončite a v žiadnom prípade do priložených linkov nezadávajte údaje z vašej platobnej karty.

Lenže podvodníci sa neustále snažia dostať k peniazom a formy podvodov stále vylepšujú. Nedávno napríklad rozposlali maily s údajným preplatkom od mobilného operátora Orange. Preplatok mal Orange zákazníkom vrátiť na zadanú platobnú kartu. Opäť išlo o podvod a snahu podvodníkov dostať sa k údajom vašej platobnej karty. Podobne už niekoľko mesiacov dostávajú podobné maily aj zákazníci webhostingovej spoločnosti Websupport.

Dva kroky pred bankou

Banky neustále vylepšujú formy zabezpečenia, ale podvodníci stále hľadajú nové spôsoby ako sa dostať k peniazom klientov bánk. Pri každom hovore, pri každom prihlásení do internet bankingu preto myslite na to, že môže ísť o podvod.

V prvom rade majte limity platobných kariet nastavené bezpečne. Nemajte zbytočne vysoký limit na platby na internete. Vo väčšine bánk si tieto limity viete manažovať priamo v mobilnej aplikácii alebo v internet bankingu. Zvyšujte ich len vtedy, keď idete platiť kartou väčšiu sumu. Inak majte limity na platby kartou nastavene maximálne na pár desiatok eur.

Rovnako v prípade internet bankingu využívajte bezpečné formy prihlásenia. Tou rozhodne nie je SMS správa, ale na prihlásenie využívajte špeciálne overovacie aplikácie, ktoré banky využívajú. Tie sú bezpečnejšie a útočníci sa tak nevedia priamo dostať k overovacím kódom ako v prípade SMS správ.

Pozor na mobilné peňaženky

Podvodníci v poslednej dobe mieria aj na zneužívanie mobilných peňaženiek Apple Pay a Google Pay. V poslednej dobe mieria útočníci práve na mobilné peňaženky. Spustia proces aktivácie a potom sa len stačí dostať k aktivačnej SMSke.

Ak vám teda príde SMS o začatí aktivačného procesu služieb ako Apple Pay a Google Pay a nezadávali ste do zariadenia novú platobnú kartu, mali by ste hneď kontaktovať vašu banku a okamžite platobnú kartu zablokovať.

Pozor by ste si mali dať aj v prípade krádeže platobnej karty. V prípade straty alebo krádeže platobnú kartu hneď blokujte. Nečakajte kým kartu nájdete. Podvodník ju môže zatiaľ využiť a platiť s ňou bezkontaktne. Prísť môžete o stovky eur.

Bezpečnosť je na prvom mieste a overujte si vždy všetky údaje. Pokiaľ vám volá pracovník z banky, tak si hovor radšej overte. Nezadávajte údaje o vašej karte a sledujte si pohyby na vašom účte. Väčšina bánk umožňuje nastavenie notifikácií o každom pohybe. Limity platobných kariet nemajte nastavené zbytočne vysoko.

Nakupovanie na internete nám zjednodušuje život, ale môže znamenať aj potencionálne riziko. Zákazník totiž nie vždy na rozdiel od návštevy kamenej predajne vie kto za obchodom stojí. Pri návšteve kamenej predajne síce rovnako môže obchodník zavádzať, ale je to výrazne komplikovanejšie ako v prípade internetových obchodov.

Najmä v období pandémie si Slováci zvykli na objednávanie tovaru a služieb cez internet. Mnohé predajne boli dlho zatvorené a tak zákazníci zmenili návyky a začali viac nakupovať online. Nové internetové obchody začali vznikať ako huby po daždi. Lenže s pribúdaním nových internetových obchodov začalo pribúdať aj podvodníkov, ktorých jediným cieľom je okradnúť zákazníkov.

Dlhé čakacie doby

Na Slovensku pôsobia tisíce internetových obchodov. Niektoré majú za sebou slovenských vlastníkov a sú to často internetové obchody, ktoré fungujú aj niekoľko rokov. Lenže potom sú tu obchody, ktoré síce fungujú pod slovenskou doménou (koncovka za názvom obchodu je .sk), ale majú zahraničných vlastníkov a často aj nie úplne dôveryhodných.

SOI dnes zverejnila zoznam internetových obchodov, ktorým sa odporúča vyhnúť. Časť obchodov sa síce tvári, že ide o klasický internetový obchod, ale v podmienkach potom nájdete informáciu, že ide o prepredajcu. Žiadne vlastné produkty teda reálne firma nepredáva a ide vlastne len o akúsi formu internetového trhoviska.

Časť obchodov má potom dlhodobé problémy s dodávkou tovarov a služieb a ide o bežné internetové obchody. U týchto obchodov je často problém s dodávkou a na tovar môžete čakať márne aj dva mesiace.

Ktorým obchodom sa radšej vyhnúť?

SOI radí niektorým obchodom sa radšej vyhnúť. Ako najviac rizikové internetové obchody SOI uvádza niekoľko portálov, ktoré prevádzkuje firma zo Spojených arabských emirátov. Práve pri tejto skupine webových obchodov nejde o klasické internetové obchody, ale iba o internetové trhovisko a obchodník iba prepredáva tovary a služby od iných obchodníkov.

Za najviac rizikové SOI označila webové obchody: bonky.sk, suprisimo.sk, booho.sk, finlando.sk, rayray.sk, fashy.sk. Za všetkými týmito obchodmi stojí podľa SOI firma zo Spojených arabských emirátov.

„Prevádzkovateľ platforiem v obchodných podmienkach uvádza, že nie je predávajúcim tovaru, s ktorým sa obchoduje prostredníctvom platforiem, ale sprostredkováva uzatváranie kúpnych zmlúv so zákazníkmi pre predávajúceho tým, že prevádzkuje webovú prezentáciu ako platformu, na ktorej umožňuje predávajúcim prezentovať svoj tovar a kupujúcim prejaviť záujem o vybraný tovar a sprostredkováva výmenu informácií medzi predávajúcim a kupujúcim až do prípadného uzatvorenia kúpnej zmluvy,“

UVÁDZA SOI.

Okrem vyššie spomínaných webových obchodov varuje SOI ešte pred obchodom gigastore.sk, ktorý prevádzkuje česká firma. Predajca má dlhodobé problémy, so zákazníkmi nekomunikuje a navyše aj zaplatený tovar často nedodá.

Aj ďalšie obchody

SOI však varuje aj pred ďalšími eshopmi, u ktorých štátna kontrola zaznamenáva zvýšený počet sťažností nakupujúcich. Ide o webové obchody: zozu.sk, lunzo.sk, shopolo.sk, huglo.sk, alabo.sk, mobiluj.sk, eleganceshop.sk, autoelektrony.sk, viagogo.sk, chyza.sk, rajpradla.sk, zasielkonos.sk, fashionline.com, jordanshoes.sk, moletka.eu; svet-siat.eu; vip-moda.eu, perfektna.sk, kociky-leja.sk, elektroeldo.sk, sunsea.sk.

V prípade týchto eshopov ich SOI zaradila na zoznam rizikových najmä z dôvodu nedodržiavania niektorých zákonných povinností, ale aj problematického vymáhania spotrebiteľských práv a individuálnych nárokov. SOI zároveň upozorňuje, že zoznam rizikových eshopov má len odporúčací charakter. V kompetencii SOI nie je zablokovanie domény v prípade, keď ide o podvodný eshop.

Pred nákupom

SOI zároveň pred samotným nákupom radí eshop dôkladne skontrolovať. Mali by ste si pozrieť kto je prevádzkovateľom a tiež napríklad recenzie zákazníkov na porovnávačoch ako je heureka.sk a podobných. Dobré je si pozrieť recenzie napríklad aj na sociálnych sieťach alebo recenzie na Google.

Jedným zo znakov, ktoré by ste si pred nákupom mali všímať sú aj možnosti platby. Problematické môžu byť internetové obchody, ktoré napríklad neponúkajú možnosť doručenia na dobierku a vyžadujú za tovar platiť výhradne len vopred.

Pokiaľ sa rozhodnete už platiť kartou mali by ste si dať pozor a neplatiť ňou v prípade neznámych internetových obchodov. Niektoré banky umožňujú vygenerovanie jednorazovej platobnej karty. Vtedy sa nemusíte obávať, že vám obchodník bude účtovať ďalšie peniaze, keďže po použití sa karta automaticky zruší.

Čo odporúča SOI?

Ide o známy e-shop?

Pred uskutočnením nákupu odporúčame overiť si skúsenosti iných spotrebiteľov, napr. vo forme recenzií či nezávislých webových služieb, ktoré umožňujú spotrebiteľom ohodnotiť nákup. Ak žiadne recenzie nenájdete, prípadne recenzie sú negatívne, je treba byť pozorný.

Má internetový obchod jasne identifikovaného prevádzkovateľa/predávajúceho?

Každý e-shop je povinný informovať spotrebiteľa o osobe predávajúceho ešte pred uskutočnením nákupu. Dôveryhodný obchod preto nemá problém zverejniť informácie o svojom prevádzkovateľovi (obchodné meno a sídlo, prípadne miesto podnikania).

Údaje o predávajúcom si môže spotrebiteľ overiť na stránke Obchodného registra www.orsr.sk, prípadne Živnostenského registra www.zrsr.sk.

Ak ide o podnikateľa z iného štátu, údaje o jeho registrácii si môže spotrebiteľ overiť v príslušnom národnom registri. Informácie o registroch členských štátov EÚ sú dostupné na adrese: e-justice.europa.eu.

Je stránka e-shopu v slovenskom jazyku?

Slovenská doména webovej stránky .sk ani použitý slovenský jazyk neznamená, že ide o e-shop, prevádzkovaný slovenským podnikateľským subjektom. Aj takéto stránky môžu byť prevádzkované z inej krajiny. Preto je nevyhnutné vždy si overiť osobu prevádzkovateľa/predávajúceho.

Sú ceny tovarov ponúkaných na webovej stránke nápadne nízke?

Ak sú ceny v danom e-shope podstatne nižšie ako v konkurenčných e-shopoch, spotrebiteľ by mal byť opatrný. V niektorých prípadoch môžu ceny súvisieť s vlastnosťami tovaru (falzifikáty) alebo priamo poukazujú na podvodný e-shop, ktorý ani po prijatí platby tovar neodošle.

Pri nápadne nízkych cenách je vhodné, aby si spotrebiteľ pozrel aj ďalšie údaje (napr. osobu predávajúceho, obchodné a platobné podmienky).

Umožňuje e-shop viaceré spôsoby platby?

Vo väčšine prípadov e-shopy ponúkajú zákazníkom viacero možností platby. Okrem platby vopred umožňujú aj platbu pri doručení tovaru (dobierka). Ak e-shop požaduje platbu vopred, spotrebiteľ by mal zaplatiť len vtedy, ak si je istý, že vstupuje do právneho vzťahu s dôveryhodným dodávateľom.

Pri platbe systémom PayPal alebo platobnou kartou existujú možnosti, ako sa domáhať vrátenia peňazí, pokiaľ vám tovar nie je doručený. Viac informácií o týchto možnostiach získate u svojej banky. Aj pri používaní platobnej karty odporúča SOI, aby sa spotrebitelia riadili bezpečnostnými odporúčaniami svojej banky.

Čo by si mali spotrebitelia ďalej všímať?

  • zlú jazykovú úpravu, gramatické chyby, nesprávnu štylizáciu (častokrát ide o preklady, vytvorené internetovým prekladačom),
  • požiadavky predávajúceho na ďalšie dodatočné platby, o ktorých predtým spotrebiteľa neinformoval (clo, poistenie, náklady na balné, atď.),
  • ponuka na nákup je zasielaná prostredníctvom nevyžiadanej pošty,
  • predávajúci požaduje údaje o bankovej karte, prípadne prístupové údaje k internetovému bankovníctvu,
  • chýbajúce informácie o prevádzkovateľovi e-shopu, resp. predávajúcom – z webovej stránky nie je jasné, s kým spotrebiteľ uzatvára kúpnu zmluvu a voči komu si tak môže uplatňovať svoje spotrebiteľské práva,
  • chýbajúce obchodné podmienky, nezverejnený reklamačný poriadok vrátane informácií o tom, kam je potrebné zaslať reklamovaný tovar,
  • nesplnené informačné povinnosti, najmä vo vzťahu k možnosti odstúpenia od zmluvy do 14 dní bez udania dôvodu,
  • obchodné podmienky, prípadne reklamačný poriadok sú v rozpore so zákonom,
  • e-shop vzbudzuje dojem, že ide o slovenského prevádzkovateľa, resp. predávajúceho, je ale prevádzkovaný subjektom z iného členského štátu EÚ, prípadne z krajiny mimo EÚ, čo môže podstatným spôsobom sťažovať uplatňovanie spotrebiteľských práv (napr. odstúpenie od zmluvy bez uvedenia dôvodu, reklamácie, …).

Každý spotrebiteľ by si mal uvedomiť, že webová stránka, ktorá neuvádza názov predávajúceho (resp. uvádza predávajúceho z ďalekého zámoria) a neuvádza adresu, telefónny kontakt, IČO, obchodné podmienky, používa ilustračné fotografie výrobkov, vyžaduje iba platbu vopred – a navyše, pri komunikácii ponúka iba „kontaktný formulár“ nie je dôveryhodná.

Kedy môže pomôcť Slovenská obchodná inšpekcia?

Internet poskytuje predávajúcim značnú mieru anonymity. Ak je e-shop prevádzkovaný zo zahraničia alebo jeho prevádzkovateľa nie je možné identifikovať, vyvodzovanie postihu voči takémuto subjektu môže byť veľmi zložité. SOI je možné kontaktovať v každom prípade cez webovú stránku inšpekcie.

V prípade, ak pôjde o slovenský podnikateľský subjekt, SOI vykoná šetrenie a v prípade preukázania porušenia zákona, budú voči kontrolovanej osobe vyvodené dôsledky, vrátane uložených opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, príp. opatrenia na ochranu trhu. 

SOI však nie je oprávnená konať v prípadoch, ak ide o predávajúcich, ktorí nemajú na Slovensku sídlo, prípadne zastúpenie, ani ak ide o predaj medzi fyzickými osobami, realizovaný prostredníctvom sociálnych sietí či rôznych internetových bazárov.

Kto môže pomôcť, ak spotrebiteľ nakupoval od zahraničného subjektu?

Ak je prevádzkovateľom e-shopu predávajúci so sídlom v inom členskom štáte EÚ, Islande alebo Nórsku, spotrebiteľ sa môže obrátiť na Európske spotrebiteľské centrum v SR (www.esc-sr.sk).

Rovnako je potrebné postupovať v prípade predávajúceho so sídlom vo Veľkej Británii.

Ak ide o predávajúceho z tretej krajiny, je potrebné kontaktovať priamo národný dozorný orgán v danej krajine.