Archív pre zančku: euro

Vysoká inflácia netrápi len Slovensko. Posledné údaje Štatistického úradu hovoria, že inflácia na Slovensko dosiahla dvadsaťdvaročné maximá, keď ceny v auguste rástli o rekordných 14 percent. Harmonizovaný index spotrebiteľských cien v auguste potom dosiahla podľa údajov slovenského Štatistického úradu 13,4 percenta.

Vysoká inflácia však trápi všetky krajiny Európskej únie. Podľa údajov Eurostatu dosiahla inflácia v celej Európskej únii hodnotu 10,1 percenta a vzrástla tak z júlovej hodnoty 9,8 percenta.

Lepšia situácia bola pri pohľade len na krajiny eurozóny, kde sa inflácia držala stále pod hranicou desať percent. V auguste dosiahla inflácia v eurozóne hodnotu 9,1 percenta oproti júlovej hodnote 8,9 percenta.

V celej Európskej únii rýchlo rastú najmä ceny energií, ale tiež ceny potravín. Najnižšiu infláciu v auguste zaznamenalo Francúzsko, kde ceny vzrástli len o 6,6 percenta. Nasledovala Malta s infláciou na úrovni 7 percent a tretiu najnižšiu infláciu v EÚ malo Fínsko (7,9 percenta).

Naopak mnohé krajiny zaznamenali infláciu vysoko nad priemerom celej EÚ. Najvyššiu infláciu v Európskej únii v auguste zaznamenali v Estónsku, kde sa ceny medziročne zvýšili o astronomických 25,2 percenta. Nasledovalo Lotyšsko s infláciou na úrovni 21,4 percenta a trojicu krajín s najvyššou infláciou uzatvára Litva, kde inflácia dosiahla 21,1 percenta.

Na budúco týždňovej septembrovej schôdzi guvernérov Európskej centrálnej banky sa očakáva ďalšie zvyšovanie úrokov. Európska centrálna banka (ECB) po niekoľkých rokoch po prvý krát zvýšila úrokové sadzby v júli.

Zvýšenie bolo vyššie ako predpokladali trhy, ale ECB v sprísňovaní menovej politiky zaostáva za inými centrálnymi bankami, ktoré úroky dvíhajú razantnejšie. V septembri sa však očakáva aj výraznejšie sprísnenie menovej politiky ECB.

Niektorí analytici predpokladajú, že by guvernéri ECB mohli už budúci týždeň odsúhlasiť zvýšenie úrokových sadzieb o 75 bázických bodov. Rovnaké zvýšenie potom trhy predpokladajú aj v októbri.

Úrokové sadzby v eurozóne by teda stúpli za dva mesiace o 1,5%. Ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb je však neisté. Niektorí analytici predpokladajú, že by v budúcom roku ECB nemusela úroky zvyšovať rovnako razantne.

Dôvodom by mohlo byť zníženie inflácie, ktorá je v eurozóne mimoriadne vysoká. Dosahuje takmer deväť percent. Na Slovensku je inflácia ešte vyššia a v júli sa priblížila k štrnástim percentám, ešte vyššia bola potom v susednom Česku.

Sprísnenie menovej politiky ECB a razantné zvýšenie úrokov dva mesiace po sebe, by mohlo spomaliť infláciu a je teda možné, že ECB v budúcom roku nebude sprísňovať menovú politiku.