Archív pre zančku: ECB

Iba tri slovenské banky dokázali vo februári zvýšiť svoj trhový podiel v úveroch na bývanie. Ostatným bankám trhový podiel v úveroch na bývanie medzimesačne klesol. V dobe rastúcich úrokových sadzieb hypoték sa objem nových úverov na bývanie znižuje.

Slovenské banky vo februári tohto roka poskytli iba 124 miliónov eur nových úverov na bývanie. Objemy nových úverov na bývanie postupne klesajú od júla minulého roka, keď sa naplno prejavilo zdražovanie hypoték.

Úrokové sadzby hypotekárnych úverov a úverov na bývanie sústavne rastú už viac ako rok a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by malo prísť k zmene a úrokové sadzby hypoték by mali začať klesať. Práve naopak. Európska centrálna banka (ECB) upozorňuje, že úrokové sadzby budú rásť aj v nasledujúcich mesiacoch. Do konca roka zrejme ECB nezastaví navyšovanie základných úrokových sadzieb od ktorých sa odvíjajú aj úrokové sadzby komerčných úverov a úverov na bývanie.

Boj s infláciou

Rastúce úrokové sadzby znamenajú, že Slováci si od banky môžu požičať menej peňazí. Aj to spôsobuje spomaľovanie financovania. ECB sa snaží zvyšovaním úrokových sadzieb bojovať s vysokou infláciou, ktorá trápi nie len Slovensko už od konca roka 2021. Lenže vyššie úrokové sadzby hypoték znamenajú aj výrazne vyššie výdavky na splácania úverov.

Banky v minulom roku v rovnakom období poskytli dvakrát viac úverov ako tento rok. V roku 2022 poskytli banky vo februári celkom 255 miliónov eur v nových úveroch na bývanie. Tento rok už objem nových úverov na bývanie klesol len na 124 miliónov eur.

S rastom úrokových sadzieb sa musia vysporiadať aj mnohé slovenské domácnosti, ktorým tento rok príde oznámenie o novej úrokovej sadzbe na ich hypotéke. Zvyšovanie úrokových sadzieb sa už prejavilo aj v poklese cien nehnuteľností, ktorých cena v posledných mesiacoch začala padať.

Nová metodika

V enormne ťažkom období väčšine slovenských bánk trhový podiel v úveroch na bývanie vo februári opäť klesol. Národná banka Slovensko (NBS), ktorá štatistiku úverov na bývanie každý mesiac zverejňuje, od tohto roka zmenila metodiku výpočtu a do výpočtov zahrnula iné druhy úverov na bývanie.

Dáta z tohto roka a z minulého roka teda nie je možné medzi sebou porovnávať. Zmena metodiky zároveň spôsobila aj zmenu poradia bánk v úveroch na bývanie. Tatra banka, ktorá v minulom roku stratila pozíciu trhovej trojky, sa po zmene metodiky dostala opäť na tretiu priečku a prebehla slovenskú ČSOB.

ČSOB sa ako jedinej slovenskej banke v minulom roku poradilo rásť každý mesiac v roku. ČSOB po spojení s bývalou OTP Bankou predbehla práve Tatra banku. Po zmene metodiky sa však ČSOB prepadla opäť na štvrté miesto. NBS už čísla podľa pôvodnej metodiky nezverejňuje vôbec a prepočítala dokonca aj už zverejnené dáta za január, ktoré zverejnila NBS ešte podľa pôvodnej metodiky.

Trojica bánk

Nová metodika síce zamiešala poradím bánk, ale aj tak väčšina bánk zaznamenala pokles trhového podielu v úveroch na bývanie. Vo februári dokázala rásť len trojica slovenských bánk – ČSOB, Slovenská sporiteľňa a UniCredit Bank,

Najvýraznejší rast trhového podielu v úveroch na bývanie zaznamenala slovenská pobočka českej UniCredit Bank. Banke vo februári trhový podiel v úveroch na bývanie narástol o 0,04 percenta na 5,14 percenta.

Trhový podiel vo februári rástol aj najväčšej slovenskej hypotekárnej banke – Slovenskej sporiteľni. Najväčšej slovenskej hypotekárnej banke trhový podiel v úveroch na bývanie vzrástol o 0,02 percenta na 24,52 percenta.

Najmenší rast trhového podielu v úveroch na bývanie zaznamenala slovenská ČSOB. Trhový podiel v úveroch na bývanie jej narástol len o 0,01 percenta na 14,26 percenta.

Ostatné padali

Väčšine slovenských bánk sa však nedarilo a ich trhový podiel v úveroch na bývanie klesal aj vo februári. Najviac stratila Prima banka, ktorej trhový podiel v úveroch na bývanie medzimesačne klesol o 0,04 percenta na 11,09 percenta. Prima banka bola v minulosti zameraná hlavne na refinancovanie úverov z iných bánk, ktoré sa však pre vysoké úrokové sadzby prakticky zastavilo. Prima banka rýchlo strácala klientov aj v minulom roku. Banka je zameraná hlavne na krátke fixácie, ktoré sú však v dobe rastúcich úrokových sadzieb hypoték rizikové.

Druhý najväčší prepad trhového podielu v úveroch na bývanie zaznamenala Tatra banka, ktorej trhový podiel v úveroch na bývanie klesol o 0,03 percenta na 15,36 percenta. Tatra banka tak nepomohla ani zmena metodiky výpočtu a už niekoľko rokov zaznamenáva sústavný pokles trhového podielu v úveroch na bývanie.

V prípade ostatných slovenských bánk išlo o menšie poklesy – dvojica bánk stratila 0,01 percenta. Išlo o menšiu mBank (1,12 percenta) a druhú najväčšiu hypotekárnu banku VÚB (19,41 percenta). Bez zmeny potom ostal trhový podiel v úveroch na bývanie v prípade menšej 365 bank, ktorá má trhový podiel pod tromi percentami.

Rastúce úroky

Nových úverov na bývanie sa poskytuje výrazne menej a to najmä pre rastúce úrokové sadzby hypoték. V minulom mesiaci dvíhali úrokové sadzby viaceré slovenské banky a to ešte pred rozhodnutím ECB o ďalšom zvýšení úrokových sadzieb o 0,50 percenta.

Medzimesačne rástli úrokové sadzby pri všetkých typoch úrokových sadzieb. Najrýchlejšie rástli pohyblivé úrokové sadzby a úrokové sadzby pri fixáciách do jedného roka, ktoré medzimesačne stúpli až o 0,50 percenta. Práve krátke fixácie úrokových sadzieb sú v dobe rastúcich úrokových sadzieb úverov na bývanie rizikové.

Úrokové sadzby však rástli pri všetkých fixáciách. Najpomalšie rástli v prípade úrokových sadzieb fačovaných od jedného do päť rokov, kde sa vo februári priemerná úroková sadzba zvýšila o 0,17 percenta.

V prípade fixácie úrokovej sadzby v pásme od päť do desať rokov rástli priemerné úrokové sadzby úverov na bývanie o 0,25 percenta. Úrokové sadzby fixované na desať a viac rokov potom v priemere rástli o 0,22 percenta.

Na budúco týždňovej septembrovej schôdzi guvernérov Európskej centrálnej banky sa očakáva ďalšie zvyšovanie úrokov. Európska centrálna banka (ECB) po niekoľkých rokoch po prvý krát zvýšila úrokové sadzby v júli.

Zvýšenie bolo vyššie ako predpokladali trhy, ale ECB v sprísňovaní menovej politiky zaostáva za inými centrálnymi bankami, ktoré úroky dvíhajú razantnejšie. V septembri sa však očakáva aj výraznejšie sprísnenie menovej politiky ECB.

Niektorí analytici predpokladajú, že by guvernéri ECB mohli už budúci týždeň odsúhlasiť zvýšenie úrokových sadzieb o 75 bázických bodov. Rovnaké zvýšenie potom trhy predpokladajú aj v októbri.

Úrokové sadzby v eurozóne by teda stúpli za dva mesiace o 1,5%. Ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb je však neisté. Niektorí analytici predpokladajú, že by v budúcom roku ECB nemusela úroky zvyšovať rovnako razantne.

Dôvodom by mohlo byť zníženie inflácie, ktorá je v eurozóne mimoriadne vysoká. Dosahuje takmer deväť percent. Na Slovensku je inflácia ešte vyššia a v júli sa priblížila k štrnástim percentám, ešte vyššia bola potom v susednom Česku.

Sprísnenie menovej politiky ECB a razantné zvýšenie úrokov dva mesiace po sebe, by mohlo spomaliť infláciu a je teda možné, že ECB v budúcom roku nebude sprísňovať menovú politiku.  

Európska centrálna banka naposledy kľúčové úrokové sadzby menila ešte v roku 2011, od tej doby sadzby menila len smerom na dol. Po jedenástich rokoch však Európska centrálna banka (ECB) pre rastúcu infláciu pristúpila k úprave kľúčových úrokových sadzieb, od ktorých sa napríklad odvíjajú aj úrokové sadzby na úveroch komerčných bánk.

Základná úroková sadzba bola od roku 2016 na hodnote nula percent. Od 27. júla 2022 ju však ECB dvihla na 0,50%. Depozitná úroková sadzba bola na zápornej hodnote mínus 0,50 percenta. Aj u nej sa rada guvernérov zhodla na zvýšení o rovných 0,50% a sadzba sa teda dostane na hodnotu nula percent.

Rozhodnutie prekvapilo

Rozhodnutie rady guvernérov ECB prekvapilo, keďže analytici očakávali zvýšenie úrokových sadzieb o 0,25%. Podobné zvýšenie odhadoval aj guvernér NBS Peter Kažimír, ktorý zvyšovanie úrokov naznačoval už pred niekoľkými týždňami.  

„Rada guvernérov sa rozhodla zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 50 bázických bodov. Úroková sadzba hlavných refinančných operácií a úrokové sadzby jednodňových refinančných a jednodňových sterilizačných operácií sa tak zvyšujú na 0,50 %, 0,75 % a 0,00 %, a to s účinnosťou od 27. júla 2022,“

uviedla ECB vo vyhlásení.

Ďalšie zvýšenie

Navyše sa aj podľa vyjadrení ECB dá očakávať ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb. Zvyšovaním kľúčových úrokov sa snažia centrálne banky po celom svete tlmiť rastúce ceny v obchodoch.

Inflácia nie je vysoká len v Európskej únii, ale napríklad aj v USA. Spojené štáty majú najvyššiu infláciu za posledných viac ako 40 rokov. Aj americký FED už úroky dvíhal a razantnejšie ako ECB.

„Na nasledujúcich zasadaniach Rady guvernérov bude vhodné pokračovať v normalizácii úrokových sadzieb. Dnešný výraznejší krok v odklone od záporných úrokových sadzieb Rade guvernérov umožňuje prejsť na priebežný spôsob rozhodovania o úrokových sadzbách zo zasadania na zasadanie. Ďalšie rozhodnutia Rady guvernérov o menovopolitických sadzbách sa budú naďalej opierať o dostupné údaje a pomôžu zabezpečiť dosiahnutie jej inflačného cieľa na úrovni 2 % v strednodobom horizonte. V rámci normalizácie menovej politiky bude Rada guvernérov posudzovať možnosti úročenia prebytočnej likvidity,“

uvádza v správe ECB.

Program nákupu dlhopisov

Rada guvernérov ECB sa zároveň zhodla na vytvorení mechanizmu na nákup dlhopisov od vysoko zadlžených krajín ako je napríklad Taliansko. Schválený program program s názvom Transmission Protection Instrument (TPI) umožní nakupovať dlhopisy od krajín, ktorým zvyšovanie úrokov môže spôsobiť nadmerný rast úrokov na nových dlhopisoch.

Zvýšenie kľúčových úrokových sadzieb sa zrejme premietne aj do zvýšenie úrokov na úveroch pre domácnosti aj pre firmy.

Slovenské banky už na začiatku roka začali so zvyšovaním úrokových sadzieb na hypotékach. Tie za posledných niekoľko mesiacov vzrástli až o niekoľko percent a to najmä pri dlhších fixáciách. So zmenou menovej politiky ECB sa dá očakávať ďalšie zvyšovanie úrokov aj na hypotékach.

Ktoré banky v poslednej dobe menili úrokové sadzby?

Úrokové sadzby Európskej centrálnej banky boli desať rokov extrémne nízke a dokonca záporné. To sa môže už o pár dní zmeniť. Centrálne banky okolitých štátov už niekoľko mesiacov bojujú s vysokou infláciou aj zvyšovaním úrokových sadzieb. Nedávno zvyšovala úroky napríklad aj Česká národná banka. Tá už základnú úrokovú sadzbu dvihla na viac ako 5%.

V úzadí sa zatiaľ držala Európska centrálna banka, ktorá sa zatiaľ k zvýšeniu základných úrokových sadzieb neodhodlala. Lenže Peter Kažimír, guvernér slovenskej centrálnej banky a člen rady guvernérov ECB, na blogu naznačil zvyšovanie základných sadzieb.

Brzdia infláciu

ECB drží základnú depozitnú sadzbu na hodnote mínus 0,5% a to sa už v júli zrejme zmení. Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová už skorej upozornila, že ECB plánuje sprísniť menovú politiku a do konca roka zvýšiť základné úrokové sadzby. Lenže ku zvýšeniu úrokových sadzieb nakoniec ECB pristúpi skorej.

Zvýšenie základných úrokových sadzieb sa potom premietne do zvýšenia úrokov na vkladoch v bankách, ale hlavne sa prejaví zvýšením úrokových sadzieb na úveroch. Viac budú za úvery platiť domácnosti aj firmy a to by mohlo pribrzdiť infláciu, ktorá je rekordne vysoká aj na Slovensku.

„Po dekáde s nulovými a zápornými sadzbami začíname otáčať kormidlo a vyzerá to tak, že sa na jeseň vrátime do pozitívneho teritória. Tu mám, samozrejme, na mysli našu kľúčovú depozitnú sadzbu, ktorá je dnes na úrovni -0,50%. Prísnejšia menová politika, alebo ak chcete, vyššie úrokové sadzby, sa pretavia do vyšších úrokov na hypotékach, na podnikateľských či spotrebiteľských úveroch. Neprichádza však žiaden šialený skokový, ani raketový rast úrokov,“

UVIEDOL NA BLOGU GUVERNÉR NBS PETER KAŽIMÍR.

Spotrebu domácností aj firiem teraz poháňajú lacné peniaze, ktoré do ekonomiky pumpovala Európska centrálna banka. Úroky na hypotékach na Slovensku rastú už niekoľko mesiacov a nedá sa čakať, že by v najbližších mesiacoch úrokové sadzby hypoték začali klesať. Skôr naopak úrokové sadzby hypoték budú rásť aj v nasledujúcich mesiacoch a rásť môžu začať aj úroky na spotrebných úveroch pre domácnosti. Viac si priplatia aj firmy a podnikatelia.

Vysoká inflácia

Prvé zvýšenie základnej úrokovej sadzby nebude razantné. Podľa Petra Kažimíra príde k zvýšeniu základnej depozitnej úrokovej sadzby o 0,25% a sadzba teda zatiaľ ostane na zápornej hodnote mínus 0,25%.

„V lete začíname s postupným sprísňovaním menovej politiky a prvým očakávaným krokom bude zvýšenie o 0,25 %. Príčin je viacero, tou hlavnou a najdôležitejšou je silný rast cien a riziká s tým spojené. Inflácia na Slovensku je dvojciferná a je viac než pravdepodobné, že dvojciferná ostane aj na budúci rok,“

uviedol Kažimír.

Aj ECB sa zvyšovaním úrokových sadzieb snaží krotiť dvojcifernú infláciu, ktorá postihla Slovensko a mnohé krajiny Európskej únie. Vysoká inflácia čaká EÚ ešte aj budúci rok. Inflácia zrejme aj v budúcom roku bude dosahovať dvojcifernú hodnotu.

„Dôvodov je hneď niekoľko a viac k tomu nájdete na našom webe. Hlavnou príčinou rastúcich cien v eurozóne sú aj naďalej vyššie náklady na energie. Výrazne však rastú i ceny potravín a mnohých ďalších tovarov a služieb. Inflácia v eurozóne, aj u nás doma, je oveľa, oveľa vyššia, ako by sme chceli, a vysoká ešte určitý čas zostane,“

doplnil Kažimír.

Ďalšie na jeseň

Lenže letné zvýšenie základných úrokových sadzieb nebude určite jediné. ECB bude zvyšovať sadzby aj v nasledujúcich mesiacoch. Peter Kažimír už upozornil, že ďalšie zvýšenie základných sadzieb príde na jeseň. Dôvodom tlaku na zvyšovanie úrokových sadzieb je aj vojna na Ukrajine.

Inflácia na Slovensku (zdroj: Štatistický úrad SR)

„Popri vysokej inflácii bude v blízkej budúcnosti rásť ekonomika pomalšie než sme očakávali. Brzdí ju vojna na Ukrajine, vysoké náklady na energie a väčšia neistota. K prehĺbeniu problémov v medzinárodnom obchode zároveň neustále prispievajú pandemické reštrikcie v Číne,“

UPOZORNIL KAŽIMÍR.

Kažimír na blogu upozornil aj na ďalšie zvyšovanie sadzieb na jeseň, keď už podľa neho bude potrebné pristúpiť k razantnejšiemu zvýšeniu základných sadzieb. Kažimír predpokladá zvýšenie úrokovej sadzby o 0,5% na jeseň. Základná depozitná sadzba by sa tak dostala zo zápornej hodnoty mínus 0,25% na kladnú hodnotu 0,25%.

„Letom sa však nič nekončí, len začína. Na jeseň, konkrétne v septembri, budeme pokračovať so zvyšovaním sadzieb a tu už jednoznačne vidím potrebu zrýchliť tempo a doručiť zvýšenie o 0,50%. Je z môjho pohľadu rozumnejšie konať preventívne, než sa potom chytať za hlavu, prečo sme otáľali. Prichádzajúce dáta ma len utvrdzujú v tom, že nie je dôvod váhať. Záporné úrokové sadzby musia byť v septembri minulosťou,“

DOPLNIL KAŽIMÍR.

Až v roku 2024

Lepšie to však nebude ani v budúcom roku, keď NBS predpokladá rovnako dvojcifernú infláciu. Guvernér NBS upozorňuje, že nás čakajú štvrťroky slabého ekonomického rastu. Ekonómovia varujú, že môže prísť až k recesii.

„Ideme sprísňovať monetárnu politiku v čase ekonomického ochladenia. Bez ohľadu na súčasné nastavenie menovej politiky nás čakajú štvrťroky slabého rastu, možno v niektorých krajinách eurozóny aj prechodné obdobie mierneho poklesu,“

uviedol Peter Kažimír.

Zlepšenie podľa Kažimíra môže prísť až v roku 2024, ktorý by mal byť priaznivejší. Inflácia by mala klesnúť a mal by sa opäť naštartovať hospodársky rast. To je dobrou správou pre domácnosti aj firmy.

„Najdôležitejšie však je, že v horizonte roku 2024 a ďalej to pre ekonomiku vyzerá priaznivo, čo je dobrá správa tak pre trh práce, ako aj pre rozpočet domácností,“

uviedol guvernér NBS Peter Kažimír.