NBS varuje pred dvojcifernou infláciou. Ceny porastú najbližšie dva roky

Zlú správu priniesli analytici Národnej banky Slovenska, ktorí varujú pred dvomi rokmi rastúcich cien. Inflácia navyše môže dosiahnuť dvojciferné hodnoty.

Vysokú infláciu tu máme posledných niekoľko mesiacov. Rastú ceny v obchodoch a už niekoľko mesiacov sústavne rastú aj ceny energií. Rastú aj ceny benzínu a nafty.

Rast cien sa v nasledujúcich mesiacoch nespomalí, ale naopak sa ešte zrýchli. Ceny porastú rýchlejšie aj pre vojnu na Ukrajine. Vysoká inflácia môže potom negatívne ovplyvniť aj hodnotu peňazí na účtoch. Viac peňazí by ľudia mali smerovať hlavne do výnosnejších foriem investovanie ako sú napríklad podielové fondy.

Cenami však výrazne smerom nahor pohne aj vojna na Ukrajine, ktorá je obrovskou humanitárnou katastrofou. Navyše prináša aj významné nepriaznivé ekonomické efekty v celosvetovom meradle.

„Je zrejmé, že tento vývoj pribrzdí zotavenie svetovej aj slovenskej ekonomiky. Na druhej strane sa globálne inflačné tlaky ešte zvýšia. Ekonomický výhľad vo svete i doma je opäť poznačený obrovskou mierou neistoty. V týchto podmienkach je užitočné uvažovať o rôznych možných scenároch vývoja a miestami vybočiť zo zabehaných metód analýzy vývoja v ekonomike,“

UVIEDLA V SPRÁVE NBS PO ROKOVANÍ BANKOVEJ RADY.

Analytici NBS predpokladajú, že inflácia bude rásť v nasledujúcich mesiacoch naďalej a navyše dosiahne dvojciferné hodnoty. Priemerná inflácia by mohla zrýchliť z dnešných úrovní okolo 8 % až na 10 až 14 % v roku 2023. Hlavnou príčinou je očakávaný vývoj cien energií, ktoré vojna na Ukrajine ženie smerom nahor.

„K pomalšiemu rastu prispeje aj slabnúca kúpyschopnosť obyvateľstva a opätovné zhoršenie situácie v dodávateľsko-odberateľských reťazcoch v priemysle. Navyše ekonomická aktivita sa utlmí v dôsledku výpadku obchodu s Ruskom a Ukrajinou. Očakávaný vývoj cien komodít sa v porovnaní so zimou 2021 revidoval výrazne smerom nahor, a to nielen v súvislosti so stupňovaním globálneho politického pnutia. Návrat fungovania svetových dodávateľsko-odberateľských reťazcov k normálu sa tiež odďaľoval. Podobný vývoj by sme teda sledovali, aj keby sa vojna na Ukrajine nezačala,“

UVIEDLA V SPRÁVE NBS.

Hospodárenie verejného sektora sa v danej situácii podľa analytikov NBS nebude v dohľadnej dobe zlepšovať. Deficit verejných financií by mal byť v roku 2024 v rozpätí 4 až 6 % HDP.

Okrem pribrzdenia ekonomiky bude na vývoj verejných financií podľa NBS vplývať aj príchod utečencov z Ukrajiny a potreba poskytnúť im útočisko, živobytie a prístup k verejným službám.

„Vzhľadom na demografickú štruktúru utečencov vstúpi z nich pravdepodobne len pomerne malá časť aktívne na trh práce. Aktuálny vývoj znamená obrovskú výzvu pre verejné politiky. Zmiernenie dosahov vojny na Ukrajine na ekonomiku si vyžiada účinné zásahy viacerých inštitúcií,“

DOPLNILI ANALYTICI NBS.  

ECB začala s postupným znižovaním miery podpory, ktorú dodáva pre fungovanie ekonomiky eurozóny počas pandémie. S postupnou normalizáciou začínajú finančné trhy očakávať zvyšovanie úrokových sadzieb.

„Menová politika nevie ovplyvniť politickú situáciu a globálny vývoj cien energií. Vie však účinne konať, aby akokoľvek vypuklý vývoj v dôsledku globálnych šokov neviedol k trvalým inflačným tlakom v ekonomike. Finančné trhy naďalej očakávajú aj napriek dnešnej volatilite a neistote postupný pokles inflácie v eurozóne k cieľu ECB na úrovni 2 % v nasledujúcich rokoch,“

PREDPOKLADAJÚ ANALYTICI NBS.

Prudký rast cien energií a potravín bude podľa NBS doliehať osobitne ťažko na niektoré zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú ľudia v hmotnej núdzi, osamelí dôchodcovia, mnohopočetné rodiny alebo rodiny s jedným dospelým.

„Adresná pomoc z verejného rozpočtu by bola nielen dôležitým sociálnym opatrením na zmiernenie následkov rastu cien, ale znamenala by aj stimul pre slabnúci dopyt v ekonomike. Vplyv vojny a súvisiacich obmedzení medzinárodného obchodu je z pohľadu ekonomiky Slovenska významný, ale zvládnuteľný. Vplyv na jednotlivé firmy však môže byť dramatický až likvidačný, pričom nie všetky súvislosti takéhoto vývoja máme zapracované v scenároch možného vývoja. Účinná štátna pomoc bude v takýchto prípadoch nevyhnutná,“

SPRESŇUJÚ ANALYTICI NBS.

Slovensko stojí podľa analytikov NBS pred veľkou výzvou zvýšiť odolnosť ekonomiky voči nečakaným aj očakávaným (napr. klimatickým) vonkajším vplyvom. Pandémia ponúkla viacero lekcií pre zdravotníctvo, školstvo a verejnú správu, z ktorých je potrebné sa poučiť.

Posledné udalosti tlačia do popredia potrebu novej energetickej stratégie a priemyselnej politiky. Plánovaný rast čerpania eurofondov vrátane prostriedkov z Plánu obnovy sú podľa NBS nielen silným prvkom pre elimináciu negatívnych dôsledkov globálneho spomalenia, ale aj príležitosťou naštartovať takéto zmeny.

„Začlenenie čo najväčšieho počtu ukrajinských utečencov do pracovného procesu je veľkou príležitosťou pre slovenský trh práce, ktorý trápi v mnohých oblastiach akútny nedostatok pracovnej sily. Pružnejší prístup legislatívy a verejných inštitúcií k tejto agende bude nevyhnutný. Vzhľadom na štruktúru populácie utečencov, v ktorej dominujú ženy s deťmi, je dôležitým predpokladom ich ekonomickej aktivity dostupnosť verejných služieb starostlivosti o deti a ich vzdelávanie. Existujúci priestor vo verejných financiách je potrebné využiť na účinnú pomoc vo vyššie spomínaných oblastiach,“

VARUJÚ ANALYTICI NBS.

Verejné financie však budú podľa NBS po tejto kríze opäť v ešte viac zraniteľnej pozícii. Do budúcna bude potrebný dôveryhodný plán konsolidácie verejných financií.

Dôsledná implementácia výdavkových limitov do rozpočtového procesu dlhodobo pomôže konsolidácii a posunie kvalitu verejných financií o stupienok vyššie. V tomto úsilí by vláda podľa NBS poľaviť nemala.